Galéria
11. 05. 2011
FARSKÁ PÚŤ - EFEZ
EFEZ bol jedným z veľkomiest iónskeho Grécka v Malej Ázii. Nachádzalo sa v Lýdii na pobreží Egejského mora, asi 50 km južne od Smyrny, dnešného Izmiru. Mesto založili aténski kolonialisti. K mestu patril aj chrámový okrsok Artemidinho chrámu (Artemision), jeden zo siedmich divov starovekého sveta a súčasne najväčší chrám na svete. V meste vyrástlo mnoho nových stavieb, ktoré financovali bohatí občania. Sídlil tu aj rímsky prokonzul. V kresťanskej dobe sa Efez stal strediskom diecézy so sídlom biskupa. Na význame mestu dodávala aj Celsova knižnica a miestne divadlo s kapacitou 50 tisíc divákov, ktoré bolo súčasne najväčším divadlom na svete.
Mesto Efez je niekoľkokrát spomínaný v Novom Zákone. List Efezanom napísal sv. Pavol apoštol miestnej cirkvi. Táto cirkev patrila aj medzi sedem cirkví Malej Ázie, ktorým adresoval sv. Ján list vo svojom videní na ostrove Patmos. Okolo roku 106 bol Efezskej cirkvi adresovaný aj list antiochijského biskupa sv. Ignáca. Tento list patrí medzi najstaršie kresťanské písomné pamiatky. V roku 431 bol v Efeze zvolaný Ekumenický koncil, ktorý bol v poradí tretí a zvolal ho cisár Theodosius II a konal sa v Koncilovej bazilike
Sv. Ján Evanjelista tu napísal svoje Evanjelium a po ňom nesie meno aj veľký kostol postavený v Justiniánskej dobe – Bazilika sv. Jána. Panna Mária sa sem presťahovala s apoštolom Jánom a tu aj usnula. Legenda hovorí, že do mesta prišla aj Mária Magdaléna pomôcť sv. Jánovi.
10. 05. 2011
FARSKÁ PÚŤ - KOLOSY
V utorok skoro ráno sme prišli po celonočnej jazde z Izniku do mesta KOLOSY. Teda do bývalého mesta. Dnes je na tomto mieste iba trávou zarastené návršie, na ktorom sa pasú ovce. Nakoniec okrem biblického významu, nás najviac zaujal miestny pastier oviec so svojim stádom. teda vlastne najmä o. Luis Eduarda, ktorý vtiahol všetkých do obdivu nad rannou scenériou s pasúcim sa stádom. Mestečko, nachádzajúce sa v starobylej Frýgii, situované v údolí rieky Lycus, je vzdialené asi 200 km od Efezu a asi 25 km od Laodicey
Kresťanstvo sa mesta dotklo až vtedy, keď Pavol apoštol kázal v Efeze počas svojej tretej misijnej cesty v rokoch 52 – 55 po Kr. V údolí rieky Lycus (Laodicea a Kolosy) evanjelizoval Epafras, ktorý tu založil miestnu cirkev a prinášal Pavlovi správy do väzenia v Efeze, kde bol Pavol väznený. Neskôr miestnu cirkev spravoval Archopos. V Kolosách žil aj istý Filemon so svojim otrokom Onesimom. Onesimos dostal svoje meno po obrátení a znamená Užitočný. Cirkev v Kolosách sa schádzala po domoch, z nich sa osobitne spomína dom Nymfy a dom Filemona. Predpokladá sa, že samotný Pavol nikdy v Kolosách nekázal. Tieto fakty sú zaznamenané v Svätom Písme – List Kolosanom a List Filemonovi.
10. 05. 2011
FARSKÁ PÚŤ - LAODICEA
Z Kolos sme potom navštívili LAODICEU. Staroveká metropola Frýgie, postavená v blízkosti rieky Lycus v provincii Denizli.Tradíciu má tu aj jedna z prvých kresťanských komunít. Zmieňuje sa o nej aj sv. Pavol apoštol v liste Kolosanom, kde píše, že má starosti aj o cirkev v Kolosách aj o cirkev v Laodicey (Kol;2, 1-3), ktoré neboli od seba veľmi vzdialené. Cirkev v Laodicey patrí k siedmim cirkvám Malej Ázie (Apokalyptickým), ktorým sv. Ján adresoval list vo svojom Zjavení z ostrova Patmos.
10. 05. 2011
FARSKÁ PÚŤ - MARTÝRIUM SV. FILIPA
Martýrium sv. Filipa bolo postavené na prelome 4. a 5. storočia na ploche 20 x 20 metrov. Názov dostalo na pamiatku sv. Filipa a stojí na vrchole kopca za severovýchodnou časťou mestských hradieb. Sv. Filip bol pochovaný uprostred budovy. Tento svätý bol tiež nazývaný ako Filip evanjelista, lebo tak ako iní apoštoli, aj on bol ohlasovateľom Evanjelia. V lete tohto roku médiá priniesli správu, že v Turecku objavili hrobku apoštola, ktorého Ježiš pokarhal slovami: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?!“ (Jn 14,9). Hrobku objavili v Pamukkale v západnej Anatólii, teda starovekom Hierapole, kde apoštol Filip – po ohlasovaní evanjelia v Grécku a Malej Ázii – zomrel. Medzinárodný vedecký tím, ktorý hrobku hľadal od r. 1957, vedie v súčasnosti Francesco D’Andria, taliansky profesor na Univerzite v Salente.
Úsiliu nájsť svätcovu hrobku výrazne pomohol iný dôležitý objav: v r. 2008 vedecký tím našiel cestu, ktorou veriaci putovali k Filipovým pozostatkom. „Nakoniec“ – povedal v telefonickom rozhovore z Turecka profesor D’Andria – „sme vedľa Martyrionu (teda oktogonálneho miesta kultu, ktorý bol postavený na mieste, kde bol sv. Filip pravdepodobne umučený) našli trojloďovú baziliku z 5. storočia. Táto bola postavená nad rímskou hrobkou z 1. storočia, ktorá bola evidentne vo veľkej úcte, keďže sa nad ňou neskôr rozhodli postaviť baziliku. Nejedná sa o hrob, ale o kompletnú hrobku, s priečelím a hrobovou komorou. Pospájaním jednotlivých elementov sme s istotou dospeli k tomu, že ide o hrobku apoštola Filipa...“, dodáva archeológ.
Euzébius z Cézarey, cirkevný historik, v 4. storočí napísal, že „dve hviezdy žiaria v Ázii: Ján, pochovaný v Efeze, a Filip, ktorý odpočíva v Hierapole“ (Cirkevné dejiny, III, 39, 9). Niet pochýb o tom, že apoštol z galilejskej Betsaidy zakončil svoj život v Hierapole. V tejto lokalite boli apoštol Filip i jeho štyri dcéry – prorokyne – celé stáročia uctievaní. Kontroverzná je však otázka jeho mučeníckej smrti. Podľa prastarej tradície nezomrel ako mučeník – tvrdí to Klement Alexandrijský vo svojom diele Stromata (IV, 71, 3) – zatiaľ čo apokryfy hovoria o mučeníckej smrti, ktorú podstúpil z rúk Rimanov.
10. 05. 2011
FARSKÁ PÚŤ - PAMUKKALE - HIERAPOLIS
PAMUKKALE (v preklade “Bavlnený hrad”). Je to prírodné miesto v provincii Denizli v juhozápadnom Turecku. Terasy v Pamukkale sú vytvorené z travertínu, sedimentov horniny a vody z horúcich prameňov. Je ich 17 a ich teplota sa pohybuje okolo 100°C. Od roku 1988 je Pamukkale spolu s Hierapolisom zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. HIERAPOLIS (dnes pod názvom PAMUKKALE). Je to staroveké grécko – rímske mesto na vrchole horúcich prameňov Pamukkale. Existuje niekoľko historických faktov o pôvode mesta. Bolo založené gréckym kráľom Eumenom II. Stavby niesli mená mnohých postáv z gréckej mytológie – Apolónov chrám, Plutónova svätyňa. Hierapolis sa stal súčasťou kráľovstva Pergamon a tiež liečebným centrom, v ktorom boli využívané liečebné pramene pre pacientov. V roku 133 pred Kr., keď zomrel posledný kráľ Pergamonu, odkázal svoje kráľovstvo Rímu. Za vlády cisára Tibéria mesto bolo zasiahnuté zemetrasením. O niekoľko rokov neskôr, za vlády cisára Neróna, mesto zasiahlo opäť zemetrasenie, ale oveľa ničivejšie atak sa Hierapolis ocitol v troskách. Následne bolo mesto vybudované s finančnou podporou cisára a získalo súčasnú podobu. Bol to zlatý vek Hierapolisu a tisíce ľudí navštevovalo vybudované kúpele s relaxačným centrom. Medzi významné stavby mesta patrí Apolónov chrám, Plutónova svätyňa, Necropolis a Martýrium sv. Filipa.
09. 05. 2011
FARSKÁ PÚŤ - NICEA (IZNIK)
V pondelok večer sme ešte navštívili NICEU (terajší názov IZNIK.V Nicei sa konali 2 ekumenické koncily. Prvý nicejský, ktorý bol vôbec prvý v histórii, sa konal v roku 325 po Kr. a zvolal ho cisár Konštantín Veľký. Zúčastnilo sa na ňom asi 318 cirkevných otcov.
Predmetom koncilu bolo niekoľko tém: arianizmus - heréza, podľa ktorej Ježiš Kristus nebol rovný Bohu – Otcovi. Na koncile bolo prijaté aj Nicejské Apoštolské vyznanie viery, dátum slávenia Veľkej Noci, bola prejednávaná Milétiova schizma a niektoré disciplinárne záležitosti (platnosť krstu heretikov, odpadnutí kresťania). Koncil sa konal v paláci Senatus, ktorý v súčasnosti je vo vodách jazera pri Izniku. Ďalší, druhý Nicejský koncil sa konal v roku 787. V poradí bol to už siedmy koncil a zaoberal sa a vyrovnával s problémom obrazoborectva (ikonoklazmom). Miesto konania bola Katedrála sv. Sofie, ktorá bola postavená v 4. storočí. Dnes sú z nej ruiny, zachovali sa niektoré mozaiky, dlažby a freska Krista.
09. 05. 2011
ISTANBUL - BYZANTSKÝ KLÁŠTOR CHÓRA
V pondelok ráno o 9.00 sme navštívili KLÁŠTOR CHORA (turecky KARYIE CAMII). Výraz “chora” znamená “vidiek” alebo “postavený na poliach alebo za hradbami”. Z historických prameňov vyplýva, že prvý kostol na tomto mieste (za hradbami) bol postavený ešte v 4. storočí. V polovici 6. storočia bolo silné zemetrasenie a kostol bol úplne zničený. Cisár Justinián nechal kláštor s kostolom obnoviť. Počas križiackych výprav bol kostol natoľko zničený, že potreboval dôkladnú renováciu, ktorú zabezpečil najvyšší cisárov úradník Teodor Metokides. Ku kostolu pribudli vonkajšie a vnútorné časti vyzdobené mozaikami a freskami. Po ukončení služby na cisárskom dvore a po absolvovaní vyhnanstva Metodikes vstúpil do kláštora ako mních.