Kázne: Kázeň » Popolcová streda

Dnes začíname štyridsaťdňové Pôstne obdobie, v ktorom sa veriaci pokáním a vnútornou obnovou pripravujú na slávenie veľkonočného tajomstva. Boh nás skrze liturgiu Cirkvi neustále vyzýva k očisťovaniu srdca a obnove myslenia. Ovocím takéhoto úsilia bude pokoj a radosť našej duše.

Pamätaj človeče, že prach si a na prach sa obrátiš! Sú to slová napomenutia, ktoré každoročne zaznievajú nad nami, keď nás kňaz na Popolcovú stredu značí na hlave popolom v tvare kríža. A predsa napriek tomuto napomínaniu, zabúdame a často aj veľmi rýchlo, že bez Boha sme ničím. Skutočne bez Boha zostane z človeka iba hŕstka prachu. Možno takého, aký je teraz tu na tanieri. Boh chce, aby sme sa v pôste odpútali od prílišnej závislosti na materiálnych veciach a obrátili sa k nemu. Závislosť na materiálnych veciach je jednou stranou hriechu. Boh chce, aby sme sa zbavili hriechu, lebo hriech nás ničí. Chce, aby sme sa vrátili k Nemu, pre človeka jedinému zdroju pravého života a radosti. Pôst vyzýva na obrátenie srdca, uznanie svojich pádov a hriechov, čo predpokladá ochotu zmeniť sa. Pán od nás očakáva úprimnú ľútosť nad hriechmi, drobné každodenné umŕtvovania a skutky pokánia vykonané z lásky. Spojené s modlitbou počas pôstneho obdobia majú za cieľ prebudiť naše svedomie, aby sa stalo citlivým na Boží hlas. Nezatvrdzujte svoje srdcia! – vyzýva žalmista. Skutočne, smrť svedomia, jeho ľahostajnosť voči zlu a dobru, jeho zblúdenie predstavujú veľkú hrozbu pre človeka a následne aj pre spoločnosť, keďže od ľudského svedomia závisí jej mravná úroveň jednotlivca aj celej spoločnosti.

Skutočné obrátenie sa ukáže v chovaní. Túžba po náprave sa musí prejaviť v našej práci alebo štúdiu, v správaní sa v rodine, v malých sebazapreniach obetovaných Pánovi, ktoré spríjemnia život nášmu okoliu a urobia našu prácu zmysluplnejšou a výkonnejšou. Ježiš v dnešnom evanjeliu a potom dvetisícročná cirkevná tradícia nám hovorí o troch základných prostriedkoch obrátenia a pokánia:  modlitba, pôst, almužna.

Pôst! A čo je to vlastne pôst? Prečo sa máme postiť? Pôst je zriekanie sa pokrmu, jedla. Je to odopretie si niečoho v jedení.   Je to snaha byť trochu striedmejší a slobodnejší od pôžitku, ktorým jedlo je. S tým je spojených veľa otázok. Prvých rodičov vyhnala z raja nestriedmosť, túžba jesť zakázané ovocie. Aj z nášho srdca však vytláčame pravý raj. Ten je v nás vtedy, keď v ňom vládne Boh a jeho slovo. Ak v ňom vládnu iba túžby pozemské: po pôžitku z jedla, pitia, z filmu, zo sexu, ... Veci všetko sami o sebe dobré, ale keď zostávajú jediné, z čoho máme „pôžitok“, stávajú sa našimi bohmi.

Sv. Ján Klimak nešetril vtipom, keď sa posmieva tučným vtákom, ktorý už nemôžu vzlietnuť do výšky. Hovorí, že nedostatok modlitby u ľudí sýtych je pochopiteľný preto, lebo im pary z brucha stúpajú do hlavy a zatemňujú ju takým mrakom, že do nej nevie preniknúť svetlo Ducha Svätého. Dobre vieme, ako nás prílišné jedenie duševne otupuje. Sme obmedzení. Záujem o jednu vec zmenšuje pozornosť na druhú vec. Pri jedle sme zameraní na materiálne veci, preto pozornosť na duchovné veci uniká. Preto je pôst návratom do raja, aby bol v strede našej pozornosti opäť sám Boh.     

Zriekanie sa materiálnych dobier, umŕtvovanie a zdržanlivosť nás očisťujú od hriechov, prispievajú k tomu, že získame opäť nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca a pomáhajú nám stretnúť sa s Pánom v našom každodennom živote. Potrebuje nájsť v jedle správnu mieru. To je miera pôstu záväzná pre každého. Pekne to vyjadruje ľudová múdrosť: Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili.

Pán každému z nás dnes v hĺbke srdca opakuje: Obráť sa! Obráť sa ku mne celým srdcom! Nadišiel čas, aby každý pocítil v sebe túto naliehavú výzvu Ježiša Krista. Začína sa čas premeny a nádeje. Nedopustime, aby sme prežili čo len jeden deň tohto svätopôstneho obdobia bez toho, že by sme si v srdci nevzbudili hlbokú a skutočnú túžbu po obrátení.

Zachovávaním tohto veľkého pôstu sa rozoznávame od nepriateľov kríža a Ježiša Krista. Ak sa uvoľní zachovávanie tohto veľkopôstneho času, pripomína nám pápež Benedikt XIV., bude to na veľkú škodu Božej sláve, potupu katolíckeho náboženstva a na záhubu kresťanských duší. Nebuďme teda nedbanlivý v prežívaní tohto času veľkej milosti, do ktorého dnes vstupujeme. Lebo pamätaj človeče, že prach si a na prach sa obrátiš!

Povedzme si na prahu pôstneho obdobia: S pomocou Božou chcem vytrvať v svojich predsavzatiach. Zverujem sa pod mocnú ochranu Panny Márie, svätého Jozefa, môjho anjela strážcu, všetkých anjelov svätých. Chcem duchovne rásť. Chcem sa starať o svoje svedomie, o jeho čistotu a správne formovanie. Revolúciu, zmenu tohto sveta, treba začať od môjho svedomia. To je revolúcia evanjelia. Zmena sveta skrze vnútornú reformu a premenu. Buď úprimný k Bohu, k sebe i ľuďom. Získavaj svojim zápasom a úsilím všetky čnosti. Preč lenivosť, apatiu, výhovorky, pretvárku, neúprimnosť, ... Dá sa opäť začať. Pane, chcem začať i ja, dnes a odznovu. Amen.

o. Peter Mášik, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk