Kázne: Kázeň » 3. adventná nedeľa v roku C

Milí priatelia!

Dnešná nedeľa má v titule latinské gaudete!, podľa výzvy na radosť v liste Filipanom. Radosť má sprevádzať advent, pravá radosť, tichá, silná, vnútorná, ktorá je viac darom od Pána, ako charakteristikou povahy či vonkajšieho prejavu človeka. Veď tá dnešná radosť často vlastne nie je radosť v pavlovskom význame, ale skôr povedané nespisovne rečou dneška, sranda. Tej srandy je v dnešnom svete skutočne veľa. Pomaly všetko sa obracia na srandu, aj tie najvážnejšie a najpodstatnejšie skutočnosti. Ale čím viac srandy, tým viac smútku. Čím viac srandy navonok, tým viac smútku vo vnútri.

Ján Krstiteľ pranieroval práve takýto postoj k životu a takéto správanie sa ľudí. A jeho slová boli drzé, vyzývavé, urážlivé, ... ale pravdivé, bez okolkov triafal do stredu a zatínal do živého. Kto sa urazil a odišiel, kto proti nemu otvorene bojoval a snažil sa ho znemožniť, kto sa cítil byť hlboko dotknutý a zasiahnutý do živého jeho slovami a vnímal ich prorockú pravdivosť a jasnosť a zatúžil sa zmeniť. Po jednej takej ostrej kázni, ktorá tesne predchádzala tej časti evanjelia, ktorú sme si dnes vypočuli, mnohí zo zástupu prišli za Jánom a pýtali sa ho: „Čo máme robiť?“ Túto otázku mu položili hneď tri krát v tomto úryvku, vždy akoby iná skupina ľudí.

Ján Krstiteľ v svojej odpovedi konkretizuje pre jednotlivé skupiny ľudí, čo to znamená obrátiť sa, polepšiť sa, zmeniť sa. Načrtáva akúsi základnú morálku, etický kódex pre jednotlivé skupiny: pre zástupy, pre mýtnikov, pre vojakov. Nikomu nepovedal, zanechaj svoju prácu, lebo je špinavá. Ale hovoril, konaj všade podľa svedomia, ži spravodlivo a čestne, skromne a zodpovedne. Nepozeraj sa na druhým a nikdy sa ich správaním neospravedlňuj, ale pozeraj len na Božie zákony a na svoje svedomie. Tie ťa vedú k spáse, nie spôsoby myslenie a správania iných, väčšiny, či slávnych. Nepozeraj len na svoje výhody a subjektívne potreby, maj na zreteli aj dobro ostatných, snaž sa o spoločné dobro.

Ján ako učiteľ mravnosti vyžadoval teda konkrétne zmeny a skutky, ktoré zodpovedali obráteniu. Zástupy vyzýval na štedrosť a citlivosť voči potrebám iných. Mýtnici vyberali nepravidelné dane, colné poplatky pri prekročení hraníc, trhové a cestovné poplatky. Prenajímali si colnice a potom mali možnosť nesprávnym vyrubovaním poplatkov (navýšením) získať niečo aj pre seba. Odtiaľ bola ich neobľúbenosť, ktorá ich stavala na rovinu verejných hriešnikov. Preto ich vyzval, aby zanechali vynucovanie a nespravodlivé zvyšovanie poplatkov, nekalé obohacovanie sa na úkor iných.

Čo by zaznelo od Jána – a aj zaznieva skrze Cirkev – dnešným mýtnikom?

Zanechajte korupciu na všetkých úrovniach, od vlády a ministrov, až po posledných úradníkov, ktorí majú akú takú moc vydávať nejaké rozhodnutia a povolenia. Prestaňte sa obohacovať na tom, čo je vaša práca a povinnosť a za čo máte primeranú odmenu. Spravujte veci verejné, naše spoločné peniaze pre naše spoločné dobro, a prestaňte okrádať nás všetkých formou klientelizmu a korupcie. Nech prestanú podvody a chamtivosť u všetkých, od hora až dole.

Vojaci vtedy žili zo žoldu, ale radi zneužívali svoju moc a silu zbraní na nespravodlivé vydieranie a vynucovanie výhod. Ján ich napomína, aby boli spokojní so svojim žoldom, nikomu nekrivdili, nikoho netrápili. A čo by povedal dnešným mocným: vojakom, policajtom, ...

Nevydierajte nikoho, nezneužívajte svoju verejnú autoritu a právomoci formou vynucovania a vydierania. A mohli by sme ideálne pokračovať v snahe domyslieť, čo by povedal Ján iným skupinám ľudí, ktorí by sa na neho obrátili s rovnakou otázkou.

Ale oveľa dôležitejšie je ako toto, je niečo iné. Čo? Položiť si tú otázku sám sebe, nám samým? Chcem sa polepšiť, chcem sa zmeniť. A čo mám robiť ja? A čo máme teda robiť my?

Tak sa nakoniec pýtali zhromaždení ľudia v Jeruzaleme v deň Turíc po Petrovej kázni. Zasiahnutí v srdciach, s výčitkami svedomia, s pocitom viny, nechceli zostať nečinní. Tiež sa pýtali: Bratia, čo teda máme robiť?

Premýšľal som, čo poviem dnes na tomto mieste. Dávať všeobecné návody je neužitočné. Konkretizovať príliš, je zamerané len na úzku skupinu tých, ktorých sa to týka. Ale čo sa týka nás všetkých a je aktuálne pre nás všetkých?

Sledujúc momentálne dianie som našiel jednu vec, ktorú považujem za dôležitú pre nás všetkých a týkajúcu sa nás všetkých, a hádam deti a mladých ešte viac ako tých už starších. O čom hovorím? K čomu sa to blížim! K tomu, čo sa, zdá sa nezadržateľne blíži k nám. A to je projekt megakasína Metropolis, ktoré má stáť na pomedzí Petržalky a Jaroviec, a ktorého investícia má byť obrovská. Ide o projekt, podľa ktorého toto kasíno navštívi denne až 15 tisíc klientov. Skúste si predstaviť akí to budú ľudia? Vraj boháči z Ruska a západnej Európy, oni sprostučkí prídu prehrať peniaze na Slovensko, a my múdraci budeme z toho profitovať a za peniaze do štátnej kasy podporovať kultúru, šport, sociálne zabezpečenie obyvateľstva ... Aké jednoduché a výhodné!!! Skutočne je to také jednoduché a výhodné? Čo súvisí s kasínami všade vo svete? Nevyhnutne gamblerstvo, prostitúcia, s ňou tiež drogy, s tým všetkým zvýšená kriminalita ... a skúste si predstaviť vplyv toho všetkého (5 miliónov ľudí za rok) na periférii mesta, ktoré nemá poriadne ani pol milióna! Zdá sa vám, že však je to za mestom, nás sa to nijako zvlášť nedotkne, náš život sa nijak zvlášť nezmení, hádam z toho niečo kápne práve naopak aj pre Petržalku ako bolestné, ... Preto všade na svete sú megakasína vytesnané ďaleko od ľudí, v Spojených štátoch na púšť, v Rusku na Sibír, a inde ich ani moc nechcú. V Európe sa spoločnosť, ktorá chce postaviť megakasíno v Jarovciach o to pokúšala neúspešne už vo viacerých krajinách, všade neúspešne. Nechceli ich v Slovinsku (tam sa ľudia modlili v celej krajine), v Rakúsku ani v Poľsku. My ich zatiaľ pomaly ako dobrodincov národa vítame s otvoreným náručím. Tu nie je miesto na argumentáciu a ani to nie je cieľom tohto príhovoru. Cieľom je len vyzvať spolu s Jánom: Čo máme robiť? Mlčať, pichnúť hlavu do piesku, súhlasiť, kašľať na to, šak aj tak nič nezmeníme. Sme v demokracii, a demokracia je zdravá iba vtedy, keď sú občania angažovaní a aktívni vo verejných veciach, ak sú zodpovední pri voľbách a nároční na svojich kandidátov nielen pred voľbami, ale aj po voľbách. Demokracia prechádza do diktatúry mocných vtedy, keď tí, ktorí im moc delegovali sú leniví, pasívni e nezodpovední, a nekriticky schvaľujú všetko, čo vraj v ich mene vždy tí delegovaní robia.

Ján potom hovorí o krste ohňom a Duchom Svätým, ktorým bude krstiť Mesiáš, ktorého príchod ohlasuje. Je zrejmé, že krst ohňom a krst Duchom Svätým sa vzťahuje na rôzne skupiny ľudí:  jedni budú ohňom zničení, krst ohňom je peklo! Druhí budú očistení skrze Ducha Svätého, ktorého prinesie a ľuďom udelí Mesiáš. Budú očistení k spáse.

Amen.

o. Peter Mášik, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk