Úvod: Štvrtý rok
Október 2016 - Skutok telesného milosrdenstva - pochovávať mŕtvych
Pred sviatkom Všetkých svätých a spomienke na všetkých verných zosnulých sme sa zaoberali témou ako kresťan - katolík by mal byť pochovaný, čo je katolíckou cirkvou povolené, a čo nie.
Nedávno vyšla nová smernica Kongregácie pre náuku viery s názvom „Ad resurgendum cum Christo“ o pochovávaní zosnulých a uchovávaní popola v prípade spopolnenia osôb. Katolícka cirkev naďalej preferuje pochovávanie tiel do zeme na cintorínoch alebo na iných posvätných miestach. Takéto pochovávanie je totiž najlepšou formou vyjadrenia našej viery a nádeje v zmŕtvychvstanie. V posledných rokoch sa však z viacerých dôvodov uprednostňuje aj u katolíkov kremácia. Kremácia, spaľovanie tiel mŕtvych, je pohanský zvyk pochádzajúci najmä z Východných krajín a bol asi do polovice šesťdesiatych rokov v katolíckej cirkvi zakázaný. Dnes je povolený, ale odporúča sa radšej, pokiaľ je to možné, pochovávať telá zosnulých na cintoríne.
Z Kódexu kánonického práva (Kánon 1176, § 3):
"Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodov, odporujúcich kresťanskému učeniu"
Zakazuje sa však popol uchovávať doma ako spomienkový predmet, popol má byť tiež dôstojne uložený do zeme na cintorínoch alebo na to určených, dôstojných miestach. Nepovoľuje sa ani jeho rozptýlenie do prírody, vody a pod. Prechovávanie urny s popolom v domácnasti môže byť len vo výnimočnom prípade, ktorý musí byť ordinárom v zhode s biskupskou konferenciou či biskupskou synodou povolený.
Základom katolíckej viery je viera v spásu našej nesmrteľnej duše a na konci vekov naše vzmŕtvychvstanie. Preto katolícka cirkev dbá a stará sa aj o samotnú telesnú schránku človeka, v ktorej duša prebýva od počatia až do smrti.
Skutkom duchovného milosrdenstva je aj modliť sa za živých a mŕtvych. A v týchto dňoch pre duše v očistci môžeme získať plnomocné odpustky za zvyčajných podmienok.
O odpustkoch úplných a čiastočných: PDF