"Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí... Bude to ako dážď ruží."
(Sv. Terézia z Lisieux)




Spoločenstvá: Miništranti

Miništrantský výlet
"Dávneho priateľa neopúšťaj, lebo nový nebude mu podobný."
(Sir 9, 14)

Jedného krásneho dňa roku 2001 po Kristovi sa stalo niečo, čo vstúpilo do našich životov a čoskoro každý jeden z nich dokázalo takmer od základov zmeniť. Na Lúkach, ktoré pomaly ale iste jednu po druhej zastavujú a zahlcujú nové a nové stavby, vzniká nová farnosť.

A ako to už z farnosťou býva, tak sa začína stavať i chrám. Chrám, ktorý možno v ponímaní sveta veľa neznamená, no pre naše životy znamená mnoho. No a tak sa nový život začína i tu na našej lúke najvačieho sídliska hlavného mesta, že by sa mohol aj stratiť, no my veríme, že zvony nášho kostola budú biť a opäť raz zavonia v našich srdciach, ako i ja dúfam, tak i v tom tvojom.

Stíš sa a začni počúvať.

Oliver, hlavný miništrant farnosti

 

Patróni miništrantov

Sv. Tarzícius

  • Sviatok: 15. august
  • 3. storočie
  • Význam mena: pochádzajúci z Tarzu (mesto v Cilícii)
  • Emblém: palma

Tarzícius bol akolytom (rozdávateľom Eucharistie) alebo diakonom v Ríme. V druhej polovici 3.storočia bol ukameňovaný davom ľudí narímskej ceste Via Appia, keď niesol Eucharistiu neznámemu kresťanovi do väzenia. Túto udalosť opísal kardinál Wiseman vo svojom diele "Fabiola". Pápež sv. Damazus (bol pápežom v rokoch 366-384) napísal oňom poému a dal mu vytesať na náhrobný kameň štvorveršie, ktoré vyjadrovalo príčinu jeho smrti.

Legenda ho predstavovala ako chlapca (miništranta), ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Na tejto cesteho stretli chlapci, ktorí však kresťanmi neboli. Chceli, aby im ukázal, čo to nesie. On však Eucharistiu chránil za každú cenu. Chlapci čoskoro prišli na to, že je kresťanom a nesie "kresťanské tajomstvá". Kvôli tomu ho začali biť a kameňovať. Tarzícius sa všakdržal statočne. Keď už zomieral, išiel okolo jeden rímsky vojak, ktorýbol tiež kresťanom. Chlapcov rozohnal a Tarzícius mu ešte stiholpovedať, Koho nesie a kam. Potom vydýchol. Vojak sa postaral aj o jehotelo aj o Eucharistiu. Či tento príbeh obsahuje presné historickéfakty, nevieme. Tarzícius mohol byť aj mladým mužom - diakonom, ktorý niesol Eucharistiu z titulu svojej funkcie a služby: či už chorým, prenasledovaným alebo z pápežskej sv. omše kňazom hlavných rímskychkostolov ako znak jednoty. V každom prípade je mučeníkom a oddávna siho uctieva mnoho ľudí, najčastejšie ako patróna miništrantov.

Sv. Dominik Savio

  • Sviatok: 9. marec
  • 1842 - 1857
  • Význam mena: zasvätený Pánovi
  • Patrón miništrantov chlapčenských speváckych zborov

Sv. Dominik Savio sa narodil 2.apríla 1842 v Chieri pri Turíne v Taliansku. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Od malička mu vštepovali kresťanské zásady. Veľmi rád miništroval a ako sedemročnýuž vedel naspamäť katechizmus. Veľmi túžil ísť na prvé sväté prijímanie, no vtedy to nebolo v jeho veku možné. Kňazi z okolia sa však o tom rozprávali a vzhľadom na jeho duchovnú vyspelosť mupovolili na Veľkú noc roku 1849 pristúpiť k sv. prijímaniu. Mal sedem rokov. Bol to preňho veľký deň. Poznačil si štyri zásady, ktorých sa potom držal počas svojho života:

  1. Budem sa často spovedať a k sv. prijímaniu pristupovať tak často, ako mi to spovedník dovolí.
  2. Chcem svätiť sviatočné dni.
  3. Mojimi priateľmi bude Ježiš a Mária.
  4. Radšej zomrieť ako zhrešiť.

Základnú školu navštevoval v Mondoniu, kam sa jeho rodina presťahovala. Jeho učiteľom bol kňaz Jozef Cugliero. Dominik bol veľmi usilovným a horlivým žiakom, pritom zbožným a skromným. Don Cugliero vedel o jeho tajnej túžbe stať sa kňazom. Kvôli tomu zašiel do Turínaza don Boscom. Prvý raz sa Dominik stretol s don Boscom v Becchi, vjeho rodnom dome. Don Bosco dal Dominikovi deň na to, aby sa naučilnaspamäť jednu stránku z katechizmu. Dominik prišiel za ním o osem minút, že to už vie. A naozaj, vedel to presne, s tým, že výborne porozumel aj obsahu. Don Bosco ho teda prijal medzi svojich chlapcov.Aj tam bol veľmi dobrým a usilovným v štúdiu i v duchovnom živote. V roku 1855 mal don Bosco kázeň o svätosti, ktorá veľmi ovplyvnilaDominika. Následne založil družinu pod ochranou Nepoškvrnenej Panny Márie. Jej členovia sa navzájom pretekali v svätosti, v dobrých skutkoch, čnostiach, pomáhaní slabším atď. Dominik však ochorel. Po predchádzajúcich ťažkostiach v januári 1857 dostal silný kašeľ. 1.marca si poňho prišiel otec. Dominik sa ešte vyspovedal a prijal Eucharistiu a odišiel domov. Nič však nepomohlo. Zomrel 9.marca 1857 vMondoniu u rodičov. Jeho posledné slová boli: "Ach, aké krásne veci vidím!" Za svätého bol vyhlásený 12. júna 1954. Jeho úcta je rozšírená po celom svete. Je patrónom miništrantov a mládeže.

 

Miništrantský výlet - Liptovská Revúca, 21. - 28. júla 2012