"Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí... Bude to ako dážď ruží."
(Sv. Terézia z Lisieux)




Kázne: Kázeň » Druná nedeľa po Narodení Pána A

Drahé sestry a bratia!

Jedna z úžasných vecí, čo človeka vytvára je možnosť komunikácie. To, že človek vie v slove vyjadriť druhým, čo ho trápi, čo ho teší a čo prežíva. V slove budujeme vzájomné vzťahy a bez schopnosti vyjadrovať sa v slove by bol náš svet veľmi smutný.

V dnešnom evanjeliu zahaľuje Ján tajomstvo Boha do vyjadrenia Slovo. Na počiatku bolo Slovo. Ako malý som vôbec nerozumel tomuto vyjadreniu. Slovo? Prečo slovo? Zdalo sa mi to smiešne. No má to svoju hĺbku. Označenie Boha ako Slovo naznačuje, že je vo svojej podstate dialogickým spoločenstvom a teológovia hovoria, že Boh vyslovuje seba v jedinom Slove a to Kristovi. Prirodzenosť Boha je potom naozaj v priateľskom vychádzaní v ústrety človekovi.

Nie je to tak, ako to formulovala známa osobnosť Camus: že na svete sa ozýva veľké volanie človeka, no na druhej strane je prázdne nezmyselné mlčanie. Dnešné evanjelium hovorí opačne – na druhej strane je Slovo. Slovo,  ktoré sa aj nám dnes s láskou prihovára.  Slovo, ktoré buduje to, čo prvotná cirkev zhrnula do vyjadrenia koinonia, teda láskavé, priateľské nažívanie vo vzájomnom porozumení a prijatí.

Evanjelium podľa Jána je už vo všeobecnosti veľmi pozitívne. Používa termíny, ktoré sú blízke srdcu človeka. Nachádzame pojmy ako život, svetlo .... Nesústredí sa ani tak na ohlasovanie pokánia a súdu, ale na zdôraznenie toho, že všetko čo je pozitívne v našom živote pochádza od Krista, lebo on je naša cesta pravda a život.

Keď už hovoríme o tom, že používa pozitívne vyjadrenia, prečo potom tak negatívne hovorí o svete a to najmä vo svojich listoch, akoby priateľstvo s týmto svetom bolo nepriateľstvo s Bohom? Vždy ma to zarážalo a znepokojovalo, až pokým mi to počas teologických štúdií nevysvetlili. Pod termínom svet ako Ján tak i Pavol nemyslia prostredie v ktorom žijeme a ktorý nás obklopuje, nemyslia ani na ľudí, ktorá Krista neprijímajú, ale ide im o vlastnosti, ktoré nie sú v súlade s Božou dobrotou a ohrozujú naše šťastie. V dnešnej dobe by sme na to mohli použiť aj iný termín, aby nedošlo k nedorozumeniu. Veď aj v dnešnom úryvku z evanjelia sa spomína, že svet povstal skrze neho a všetko čo povstalo z Boha je veľmi dobré, tak ako to Boh formuloval na začiatku Biblie ...a Boh videl, že je to veľmi dobré. Už v prvotnej Cirkvi musela Cirkev zápasiť so sektami, ktoré neuznávali dobrotu stvorenia a chceli žiť čisto duchovne.

Dnes máme teda veľmi veľa dôvodov na radosť. Boh nám odkazuje .. dávam vám milosť za milosťou .... aj milosť je termín, ktorý sa nám akoby vyprázdnil, ale preložené do našej modernej reči, je to niečo veľmi pozitívne a príjemné, jednoducho povedané Božie dary. V Starom Zákone bol pre židov Božím darom zákon, lebo tak vedeli, čo im prinesie najväčšie šťastie. Keď prišiel Ježiš priniesol nám lásku, ktorá zákon pozdvihla na vyššiu úroveň a spravila z neho príjemnú vec, ktorá dovtedy bola náročná, no už viac nie je,

Podobne desatoro už viac nie je niečo nepríjemne zväzujúce, ale akoby desať slov lásky k nám od Boha. Už viac neplatí prístup, ktorý môžeme vybadať v nasledujúcej úsmevnej príhode, keď sa Mojžiš vracia zo Sinaja, kde ho vyslali Izraeliti aby zjednal s Bohom ľahšie prikázania. Mám jednu dobrú správu a jednu zlú. Zrazil som ich na desať ale šieste je stále tam. Pre nás je celé desatoro nie niečo nepríjemné, ale návod ako nájsť väčšiu radosť a pohodlie. A v dnešnom evanjeliu čítame, že sa Otec vyslovuje v jednom slove – svojom Synovi a preto Ježiš hovorí, že celý zákon je už zhrnutý do slov: Miluj Boha a svojho blížneho celým svojím srdcom. Kto miluje automaticky je verný zákonu, lebo nerobí nič čo by jeho milovanú osobu zranilo.

Vráťme sa nakoniec k vyjadreniu z evanjelia, že nám dnes Ježiš dáva milosť za milosťou. Boh nás obdaruváva mnohými darmi a preto majme odvahu ich prijať a dokonca si pýtať ešte viac, veď Boh sa vo svojej štedrosti a veľkodušnosti zahanbiť nedá.

Bol raz jeden človek, ktorý žil vo veľkej biede. Uctieval však svätého Mikuláša a vrúcne sa k nemu modlieval. A tak si svätec povedal, že zostúpi na zem. Keď prišiel do jeho domu a videl, že naozaj nemá z čoho žiť, rozhodol sa mu pomôcť. Svätec ukázal prstom na kameň, ktorý ležal na dvore a kameň sa hneď premenil na žiarivé zlato. "Chceš toto zlato?" spýtal sa svätec úbožiaka. Muž sa hlboko poklonil a povedal. "Nie, nechcem." Svätcovi oči zažiarili šťastím a povedal: "Syn môj, veľmi si ma potešil. Teraz viem, že si naozaj vykročil na cestu dokonalosti." Muž povedal: "Nie, zlato nechcem. Čo by som naozaj chcel, je tvoj prst.

A v dnešný sviatok nám Ježiš dáva svoj prst, lebo mu ide o našu spokojnosť. On vie, čo je pre nás dobré a dopraje nám to. Doprajme si teda aj my spokojnosť a buďme štedrí nielen k Bohu a druhým ale aj k sebe samým.  AMEN.

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk