"Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí... Bude to ako dážď ruží."
(Sv. Terézia z Lisieux)




Kázne: Kázeň » Slovo sa telom stalo - 2. nedeľa po Narodení Pána A

Milí bratia a sestry!

Vypočuli sme si už po niekoľký krát v tomto vianočnom období úžasný text prológu evanjelia sv. apoštola Jána. „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“. Sv. Augustín o Prológu hovorieval, že by mal byť napísaný zlatými písmenami a vyložený vo všetkých kostoloch na najdôležitejších miestach. Také veľké je bohatstvo a význam tohto posvätného textu pre kresťanskú vieru.

Sv. Ján akoby prostredníctvom tohto úžasného textu postupne vystupoval až k prvotnému pôvodu osoby Ježiša Krista.  Kto  je Ježiš z Nazareta? Pri skúmaní jeho identity evanjelista prichádza až k tejto odpovedi: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“. On je tá Božia Múdrosť osobne, o ktorej sme počuli v prvom čítaní zo Starého zákona. Tak ako sa vystupuje pozdĺž rieky, postupne a pomaly, až k jej prameňu v horách, tak ten, kto má výdrž a poctivosť hľadania, príde pozdĺž rieky Ježišovho životného príbehu, jeho učenia, slov a skutkov od narodenia po ukrižovanie a nanebovstúpenie, k poznaniu jeho pravej identity, jeho pravého pôvodu: k poznaniu, že On je Jednorodený Boh, Syn Otca, Večné Slovo Otca, a zároveň Máriin Syn a skutočný a pravý človek.

Ján to vyjadruje v počutom texte nasledovne: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“.  V pôvodnom gréckom texte je použité sloveso eskenósen, čo by sa dalo vhodnejšie preložiť ako postavil si stan. Teda Slovo nielen prebývalo medzi nami, ako to vyjadruje slovenský preklad iba minulým časom, ale postavilo si stan a ten stále stojí, teda stále prebýva medzi nami. Prišlo bývať a dodnes prebýva medzi nami. Liturgia je živé prežívanie prítomnosti Slova medzi nami, nielen nostalgické spomínanie na minulé veci. Slávenie aktuálnej a činnej prítomnosti Vteleného Slova tu a teraz, uprostred nás, ktorí sme jeho ľudom. Liturgia nás chce denne privádzať do živého stretnutia a spoločenstva s Pánom, skrze jeho Slovo a tajomstvo Eucharistie.

V starozákonnom období židia prežívali božiu prítomnosť uprostred nich skrze darovanie Zákona. Bolo to prebývanie náročné, tajomné a predsa mali také silné vedomie Božej blízkosti. Ak už Mojžiš vyjadril toto vedomie slovami: „Ktorý národ má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh“ (Dt 4,7), o čo viac môžeme povedať my, ktorí veríme že v Ježišovi Kristovi sa Boh stal dokonca jedným z nás, že ktoré náboženstvo dnes má boha tak blízko, ako je Boh blízko nám kresťanom, vo svojom vtelenom Synovi Ježišovi Kristovi? V Ňom zakúšame Božiu blízkosť a trvalú prítomnosť s nami a medzi nami.

Pri premenení vína na Kristovu krv kňaz počas každej sv. omše hovorí slová premenenia: Toto je  krv novej a večnej zmluvy, toto robte na moju pamiatku. Boh s nami uzavrel v Kristovej krvi novú a večnú zmluvu. Novú preto, lebo nahradila tú starú zo Sinaja, a začala práve Vtelením Slova. Večnú preto, že táto nová zmluva už nikdy nebude zničená, stiahnutá ani odvolaná. Nech by už hriechy a nevernosti ľudí boli akokoľvek veľké. Dialóg medzi bohom a ľuďmi už nikdy nebude prerušený, pretože sa uskutočňuje predovšetkým vo vnútri osoby Ježiša Krista. Už nikto viac nebude môcť oddeliť Boha od človeka a človeka od Boha, ako už nikto nemôže oddeliť v Kristovej osobe Slovo od tela.

Grécky výraz pre slovo je logos. Ján v prológu hovorí, že všetko bolo stvorené skrze logos, bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. Teda odtiaľ hlboká logika všetkého, čo bolo stvorené. Preto aj posledné opodstatnenie možnosti vedy, ako poznávania hlbokej racionality a logiky stvorenia. Stvorenie má teda svoj  poriadok, má často neviditeľnú vnútornú logiku. Pre mnoho ľudí dnes, ktorí často tratia zmysel života, sa svet javí ako veľké mravenisko, v ktorom sa hemžia ľudské tvory. Rodia sa, milujú, nenávidia, hádajú, trpia zomierajú, bez poriadku, bez cieľa a zmyslu. Ale pre nás, vo svetle viery a Božieho slova, svet je miesto, kde Slovo prišlo bývať medzi nami a prebýva medzi nami. Svet má svoj poriadok, svoj zmysel a vnútornú logiku, ktorá je často jednotlivému človeku skrytá. Chce to od nás pokoru a čas, aby sme sčasti tomuto poriadku porozumeli.

Chceme dnes aj prijať Slovo. Ono nám totiž dáva moc, stať sa Božími deťmi, synmi v Synovi. Stávame sa Božíme deťmi skrze nasledovanie Krista a skrze náš rast vo viere. Dieťa sa nerodí už hotové a kompletné. Musí sa ním stávať. Božími synmi a dcérami sa nestačí iba krstom narodiť, ale nimi sa treba neustále stávať. Krok za krokom sa stávame Božími deťmi. Prostredníctvom počúvania a rozjímania Božieho slova a prijímaním Božieho tela v Eucharistii. Eucharistiu teraz ideme sláviť. Vtelené Slovo, ktoré bude opäť tu a teraz a s nami prítomné ako obetované a oslávené, aby aj nás pozvalo do spoločenstva a premieňalo. Aby sme sa stávali Božími deťmi.

Bol to práve Prológ sv. Jána, ktorý podľa tradície sv. Cyril ako prvý preložil z gréčtiny do staroslovienčiny a prepísal ním vytvorenou hloholikou. Práve v týchto dňoch začína putovať po farnostiach našej arcidiecézy relikvia sv. Cyrila, v rámci duchovnej prípravy na slávenie 1150. výročia príchodu našich vierozvestov na Veľkú Moravu. Od 2. do 7. januára 2011 sa táto relikvia bude nachádzať v Katedrále sv. Martina, kde si ju ajnaša farnosť pôjde uctiť osobitne v stredu 5.1.2011 počas sv. omše celebrovanej o. arcibiskupom o 17.00. Sv. Cyril skomponoval aj krásnu básnicku skladbu Proglas, sťaby úvod do čítania posvätných textov v staroslovienčine. Dovoľte na záver dnešného príhovoru odrecitovať niekoľko veršov tohto diela v slovenskom preklade Viliama Turčányho:

Evanjeliu svätému som Predslovom:
ako nám dávno sľubovali proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať národy,
pretože svieti svetlom svetu celému.

Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci pop radosti túžiaci,
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť
i rajský život pre seba zas objaviť.

I horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.

o. Peter Mášik, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk