Kázne: Kázeň » Homília počas liturgie Umučenia Pána

Milované sestry a bratia v Kristovi!

Vypočuli sme si ako každý rok dojímavé pašie, opis Ježišovho utrpenia a smrti, ako nám ich zachytil ich priamy svedok svätý Ján, apoštol a autor štvrtého evanjelia. Dnešný deň je dňom klaňania sa Svätému Krížu, z ktorého pre nás a na nás prichádza každé dobro, požehnanie nádej a sila. Kríž, Kristov Kríž, je pre každého veriaceho človeka v Krista živým znakom spásy, Božej lásky, a víťazstva dobra, pravdy a lásky nad zlobou, lžou a nenávisťou.

Pred nedávnom vyšiel v jedných brnenských novinách takýto inzerát: „Predám zlatý krížik. Značka: zbytočné a nepotrebné dedičstvo.“ Pre tohto človeka sa kríž stal zbytočným a nepotrebným dedičstvom, chcel zaň peniaze.  Je to akýsi prototyp premýšľania a postoja mnohých ľudí dneška. Kríž, Kristov Kríž je pre nich niečím nepríjemným, zbytočným a hádam aj nepotrebným. Je to postoj ľudí bez viery a lásky ku Krížu. Predávajú kríže, obrazy Božského Srdca či Nepoškvrneného srdca Panny Márie z dedičstva po otcoch do bazárov, aby dostali za ne aspoň nejakú korunu. Aj ja som pred nedávnom také kúpil v bazáre. (ako často počuť: nehodí sa im do nového domu, či bytu) Môže to byť otázka vkusu a estetického cítenia, ale mám dojem a skoro presvedčenie, že často je to prejav straty viery a lásky k Spasiteľovi. Prejav náboženského chladu, ľahostajnosti a nezáujmu.

Kríž, ten Krstov Kríž nás chce dnes liečiť. Liečiť z našich chorôb. Z chorôb ľudí začiatku tretieho tisícročia. Aké sú to choroby? Práve ten chlad, tvrdosť srdca, nezáujem o Boha i ľudí, ľahostajnosť v rodine, v obci i v spoločnosti. Často i choroby ako alkohol, drogy, neviazaný pohlavný život, potom často z toho plynúce vnútorné zranenia, depresie, nepokoj, nervozita, nespokojnosť, pocit prázdnoty a nezmyselnosti života a bytia vôbec.

Kristov Kríž lieči. Má veľkú moc a silný účinok. Treba však v jeho silu dôverovať a liek pravidelne brať. Pred časom bol v jednom našom denníku uverejnený rozhovor s Jimom Caviezelom, predstaviteľom Ježiša vo  filme Utrpenie Krista. Otázka znela: „Rozprával ste sa s Melom Gibsonom o tom, prečo chcel príbeh posledných Ježišových hodín nakrútiť?“ Odpoveď znela:
- Mel mal privátne starosti a problémy, bol v depresii, dokonca uvažoval o samovražde a obrátil sa k Bohu, znovu objavil pred niekoľkými rokmi evanjeliá. Veľa premýšľal nad Ježišovým životom, jeho utrpením a ukrižovaním. Uvedomil si, že Kristovo utrpene zahojilo jeho utrpenie, že Kristove rany zahojili jeho rany. Viera ho zbavila nenávisti k sebe samému, oslobodila ho od zúfalstva. Nekonečnosť Ježišovej obete sa Mel snažil dostať i do filmu a som presvedčený, že sa mu to podarilo“.   (citát z Izaiáša: "jeho rany nás uzdravili")

Blahoslavený ten, kto si v svojom  živote uvedomuje potrebu byť uzdravený, byť liečený zo svojich hriechov, tvrdosti, nezáujmu, ľahostajnosti, hnevu, nečistoty, závisti, .... Ak si ju totiž uvedomí, je len krok od toho, aby sa dal liečiť. Tým liekom je viera v Krista a v jeho lásku, ktorá sa nám dáva spoznať vo vrcholnej miere práve v tajomstve dnešného dňa.

Na otázku, či je katolík, Jim Caviezel odpovedá: „Som a vďaka tomu, že som tak zblízka spoznal utrpenie Pána, sa moja viera ešte viac prehĺbila. Milujem postavu Krista tak, ako som nikdy nepokladal za možné. Pri nakrúcaní boli momenty, keď som sa doslova zadúšal emóciami, keď som nemohol ani rozprávať. Ocitol som sa v situáciách a na miestach, ktoré by som nikdy nespoznal. Snažil so sa vžiť do Ježiša, a bol by som rád, keby ľudia nevideli Caviezela ale Krista. A keby sme si uvedomili,  že všetci sme zodpovední za jeho smrť, naše hriechy dostali Ježiša na kríž. My všetci sme hriešnici a my sme ho odsúdili na smrť. Za nás sa dobrovoľne obetoval“.

Henri Leveden povedal: „Posmieval som sa viere a pokladal som sa za múdreho. Klamal som sám seba i Vás. Boha opustiť znamená zahynúť. Raduj sa duša, že som sa dožil hodiny, keď som padol na kolená a volám: Verím v Boha, verím.  Až vtedy, keď som uveril, stal som sa naozaj človekom“.

Je hádam Kríž dnes niečím nepotrebným a nadbytočným? Nepovedzme že áno, ako autor spomínaného inzerátu. Priviňme si kríž a na ňom Ukrižovaného k svojmu srdcu vierou a láskou. Bozkajme jeho rany, v duchu a aj za chvíľku s láskou na kríži. Nechajme sa uzdraviť a liečiť. Kto z nás by to nepotreboval?

o. Peter Mášik, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk