Úvod: Tretí rok

September 2015 - Božie Milosrdenstvo - jeho falošné chápanie

Božie Milosrdenstvo - jeho falošné chápanie

 Otázka o význame a obsahu slov a pojmov je veľmi dôležitá, lebo  len ich správne chápanie je kľúčom k pochopeniu pravej podstaty milosrdenstva. Milosrdenstvo je vždy spojené s Božou láskou, spravodlivosťou, pravdou a dobrom. Dokonalé zadosťučinenie Božej spravodlivosti - Kristov kríž - je základným zjavením tajomstva Božieho milosrdenstva, lásky, ktorá bojuje proti každému zlu, proti hriechu a smrti. Kríž je liečivým dotykom večnej lásky na najbolestivejšie rany ľudského života. S milosrdenstvom sa spája odpustenie, a to vždy a každému. "Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom." Neznamená to však povoľnosť voči zlu, voči pohoršeniu, voči utrpenej krivde alebo urážke. Podmienkou dosiahnutia odpustenia je totiž práve náprava zla, odčinenie krivdy, ospravedlnenie v miere, v akej je to možné. Každý skutok milosrdenstva musí byť vždy spojený so spravodlivosťou. Milosrdenstvo nie je zatváranie očí pred neprávosťou, krivdou, hriechom. Nejde o to, byť s každým zadobre, len aby som mal "pokoj", aby všetko bolo OK, aby sa nikto nehneval a pod. Pojem spravodlivosti však v dnešnej dobe je tiež často znetvorený. Túžba po zničení nepriateľa, odplata, obmedzenie jeho slobody, nenávisť, hnev, zabitie - to sú úmysly a skutky, ktoré nie sú pravou spravodlivosťou. Spravodlivosť  má utvrdzovať rovnosť a nestrannosť medzi spornými stranami. Milosrdenstvo je tiež spojené s Božou pravdou nám zjavenou v Svätom písme, v Božích prikázaniach. Nemôže byť teda spojené s  mávnutím ruky nad nedodržiavaním prikázaní, snažením sa ospravedlňovať konanie a žitie proti Pravde a prikázaniam, nenapomenúť, nevyjadriť svoj postoj - nesúhlas a v tichosti trpieť zlo. V dnešnej dobe upadajú základné hodnoty morálky, ľudskej dôstojnosti, znevažuje sa dar života, sviatosť manželstva, rodina. Prichádza  kríza pravdivosti v medziľudských vzťahoch, menšia pravdovravnosť, menší zmysel pre spoločné dobro, a náklonnosť k jeho zanedbávaniu. Človek má natoľko prístup k Božiemu milosrdenstvu, Božej láske, nakoľko sa sám dokáže zmeniť v duchu takejto lásky a i vzťah k blížnemu. V ľudských vzťahoch milosrdná láska nie je nikdy úkonom iba z jednej strany. Skutočný úkon milosrdnej lásky je vtedy, ak si uvedomíme, že aj my dostávame milosrdenstvo od tých, ktorým ho preukazujeme. Ak takýto vzájomný vzťah chýba, naše skutky nie sú úkonmi milosrdenstva. Základnou požiadavkou úcty k Božiemu milosrdenstvu je dôvera voči Bohu, nášmu Stvoriteľovi a milosrdný vzťah k blížnym. Božia láska s nepredstaviteľnou silou pozdvihuje človeka a oslobodzuje od hriechu. Nepravá zhovievavosť, tolerancia neprávostí, zakrývanie a nechcieť vidieť zlo,  nepravé vyznávanie ľudských práv a slobôd nás od Boha vzďaľujú a nemôžu byť spojené so skutkami milosrdenstva. 

Použitá literatúra:     encyklika Dives in misericordia  Ján Pavol II

 

Október 2015 -

 November 2015 - Očistec

 Každý, kto zomiera v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, má nádej prebývať spolu s ním v nebeskom Domove, byť s ním úplne zjednotený. Nebo je pre  človeka splnenie jeho najhlbších túžob, pretože Boh človeka svoril a stvoril ho pre Boha. Nie každá duša po smrti človeka, môže ísť priamo do nebeskej radosti. Mnohé duše sa najprv musia očisťovať, zadosťučiniť za všetky časné hriechy. Tento stav, kedy sa duše očisťujú, sa nazýva očistec. Niektoré duše tu ostávajú krátko, niektoré dlho, niektoré v ňom budú zotrvávať až do Posledného súdu. Ale všetky sú už zachránené od pekelného ohňa. Duše v očisti veľmi trpia, pretože ich túžba po Bohu, vidieť ho  tváre do tváre, je obrovská, ale zároveň cítia, že ešte nemôžu predstúpiť pred jeho tvár. Samé si už pomôcť nemôžu a sú odkázané na naše modlitby, ktoré im môžu vyprosiť skrátenie alebo odpustenie trestov za časné hriechy. Pomôcť im môžeme svojou modlitbou, odslúžením svätej omše za ne a aj obetou. 

Cirkev formulovala učenie o očistci na Florentskom a Tridentskom koncile v 15. a 16. storočí, opierala sa o Sväté písmo, kde už v starom zákone sa hovorí o očistcovom ohni. Nájdeme to v Druhej knihe Machabejcov.

"... Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli..." 

V Novom zákone nachádzame slová O očistci u sv. Pavla v liste Korinťanom 1,2 a i v Petrovom liste

... dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. 
Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň....

...A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. 
Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé. Pretože poznáme bázeň pred Pánom presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie... 

...Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus...


V Denníčku sestry Fautíny nachádzame o očistci tieto slová:

..."Uzrela som anjela strážcu, ktorý mi kázal, aby som ho nasledovala. Čoskoro som došla na hmlisté miesto, ktoré bolo naplnené ohňom, kde trpeli mnohé duše. Tieto duše sa vrúcne modlili, ale pomôcť si už ne¬mohli. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma nedotkli. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na chvíľu. Opýtala som sa tých duší, aké je ich najväčšie utrpenie. Odpovedali mi jednoznačne, že ich najväčším súžením je túžba po Bohu. Videla som i Božiu Matku, ako ich utešovala..."

...„Dnes mi priveď duše, ktoré sú vo väzení očistca, a ponor ich do prie¬pasti môjho milosrdenstva, nech potoky mojej krvi ochladia ich páľavu. Všet¬ky tieto duše veľmi milujem, splácajú mi moju spravodlivosť. Je v tvojej moci priniesť im úľavu. Zober z pokladnice mojej cirkvi všetky odpustky a obetuj ich za ne... Ó, keby si poznala ich utrpenie, neprestajne by si obetovala za ne duchovnú almužnu a splácala ich dlhy mojej spravodlivosti."...


..Pán mi povedal: „ Vstupuj často do očistca, lebo tam ťa potrebujú." Rozumiem, ó, môj Ježišu, význam tých slov, ktoré mi hovoríš, ale dovoľ mi najprv vstúpiť do pokladnice Tvojho milosrdenstva...

..Bola to sestra prvého chóru. Uvidela som ju v hroznom stave. Celá v plameňoch, tvár bolestne vykrivená. Trvalo to chvíľku a zmizla. Triaška sa zmocnila mojej duše, lebo som nevedela, kde trpela, či v očistci, alebo v pekle. Zdvojnásobila som svoje modlitby za ňu. Na druhú noc prišla znovu, ale videla som ju ešte v hroznejšom stave,v strašnejších plameňoch, na tvári sa jej zračilo zúfalstvo. Veľmi ma prekvapilo, že po modlitbách, ktoré som za ňu obetovala, som ju uzrela v horšom stave. Opýtala som sa: „Nepomohli ti moje modlitby?" Odpovedala mi, že jej moja modlitba nijako nepomohla a ani nepomôže....
Neprestala som sa však modliť. Po nejakom čase opäť prišla ku mne v noci, ale už v inom stave. Už nebola v plameňoch ako predtým, tvár mala usmiatu a oči jej žiarili radosťou. Povedala mi, že mám skutočnú lásku k blížnemu, že mnoho duší malo osoh z mojich modlitieb a povzbudzovala ma, aby som neustávala v modlitbách za duše trpiace v očistci. Povedala mi, že ona ž nezostane dlho v očistci. ...

 Použitá literatúra:   KKC, Sväté písmo, Denníček sv. Faustíny

Február 2016 - Duch milosrdenstva

Duch milosrdenstva vychádza z Ducha Svätého, ktorý nás pretvára v nového človeka. Je to Duch, ktorý nás robí človekom slúžiacim iným. Učí nás nemyslieť na seba, ale sebadávať sa blížným svojimi skutkami, slovom a modlitbou, úplne zabúdať na seba a žiť pre iných v úplnom, nezištnom sebadarovaní sa, a to v úplnej dôvere v Boha a odovzdaní sa do Jeho vôle. Dôverné spojenie s Bohom v Duchu Svätom nám dáva spoznať seba samého novým spôsobom. Duch Svätý pretvára naše srdce zvnútra, ako i naše svedomie. Oslobodzuje nás od naviazanosti na materiálne hodnoty, materiálny svet a vnáša do našich sŕdc svetlo a silu pre nový život slobodných Božích detí. Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Získavame adoptívne Božie synovstvo a v ňom voláme "Abba,Otče". Duch Svätý nám dáva citlivejšie a doslednejšie rozpoznávať  vnímať hriech, a tak lepšie sa proti nemu chrániť.

Z Listu Galaťanov čítame: Žite duchovne a nebudete napĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu...Ak žijeme v Duchu podľa Ducha aj konajme.

Z listu Kolosanom:
Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!  Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! 
A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! 
Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. 
A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. 

Marec 2016 - Sviatok Božieho Milosrdenstva

Stretli sme sa v hodine Božieho Milosrdenstva celá farnosť. Po modlitbe Korunky Božieho Milosrdenstva pred vystavenou Oltárnou sviatosťou bola moderovaná adorácia k Božiemu Milosrdenstvu. Na záver sme sa mohli zdielať pri pripravenom prestretom stole v pastoračnej miestnosti. 


 Máj 2016 - Milosrdenstvo preukazované slovom

Slová sú najzákladnejším prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi,ktoré vyjadrujú naše myšlienky, túžby, záľuby. Slovo je aj ako jedna z foriem preukazovania milosrdenstva. Dokonalé slovo obsahuje v sebe pravdu a lásku.

"Pomôž mi Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle  o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia." (Den.163)

Prejavy milosrdenstva slovom:

- hriešnikov napomínať
- nevedomých vyučovať
- pochybujúcim dobre radiť
- zarmútených tešiť
- pochvala
- slovo vďaky

Hriešnikov napomínať

Napomínanie hriešnika vedie k jeho záchrane pred spácaním hriechu, pred jeho zatratením. Musí sa však snúbiť spravodlivosť s láskou. Slová napomenutia musia byť vyrieknuté v pokoji s láskou k hriešnikovi so snahou pomôcť mu v ťažkej situácii, s vcítením sa do jeho problémov. Len čistá spravodlivosť môže viesť k zhoršeniu stavu a i k zabitiu, čistá láska a zakrytie pravdy nie je pravým milosrdenstvom.

Ó, Ježišu, Milosrdenstvo, chvejem sa, keď si pomyslím, že sa budem zodpovedať za svoj jazyk. V jazyku je život, ale i smrť, neraz jazykom zabíjame, páchame skutočnú vraždu, a to máme ešte pokladať za malú vec? Naozaj nechápem takéto svedomie. Poznala som istú osobu, ktorá, keď sa dozvedela od inej istú vec, ktorá sa o nej hovorí..., ťažko ochorela a stratila veľa krvi a preliala veľa sĺz. Malo to smutné následky. Spôsobil to jazyk a nie meč. (Den.119)

 

Nevedomých vyučovať

Vyučovať nevedomých možno v rôznych oblastiach náboženského, morálneho, ale i každodenného života. Vždy musí byť však robené nie z pozície nadradenosti, z pozície "múdrejších", "silnejších", ale v pokore. Musí mať za cieľ pomáhať druhému, vysvetľovať mu pravdu, povzbudzovať ho k poznávaniu pravdy. Ježiš celé obdobie svojho verejného účinkovania vyučoval zástupy ľudí túžiacich poznávať Pravdu o Bohu, o jeho milosrdnej láske, vysvetľoval im Písmo, učil ich žiť spravodlivým životom.

 

Pochybujúcim dobre radiť

Poskytnutá  dobrá rada slúži k nasmerovaniu na správnu cestu, zbavuje druhého váhania, tápania, chráni pred zbytočnou porážkou. Vždy však musí byť poskytnutá s cieľom pomôcť blížnemu a neublížiť mu.

Dobrá rada môže i zachrániť človeka pred nešťastím, či tragédiou,


Zarmútených tešiť

Milordné slovo povznáša na duchu, posilňuje nádej,vnútorne upokojuje a môže byť i záchranou v ťažkých životných situáciách blížneho. Stáva sa útechou samého Boha, ktorý sa milosrdnou láskou skláňa k zarmútenému.

 

Dnes pri rozhovore s istou osobou som spoznala, ako veľmi trpí na duši, hoci navonok sa tvárila, že vôbec netrpí a že je veselá. Pocítila som nuknutie, aby som jej povedala, že to, čo ju trápi, je pokušenie. Keď som jej odhalila to, čo ju trápilo, nahlas sa rozplakala. Povedala, že práve preto prišla ku mne, aby sa porozprávala, lebo cítila, že sa jej uľaví. Utrpenie bolo toho druhu, že dušu na jednej strane priťahovala Božia milosť a na druhej strane svet. Prežívala strašný boj, až sa rozplakala ako malé dieťa. Odišla upokojená a utíšená. (Den.1031)

 

Pochvala

Pochváliť niekoho značí uznávať ho a vidieť jeho vnútornú krásu, vidieť jeho dobro, ktoré je Božím darom. Pochvala môže však viesť i k pýche, a tak musí byť vyvážená, rozvážna a úprimná.

Slovo vďaky

Nedostatok vďačnosti degraduje človeka. Vďačnosť naopak vyjadruje schopnosť vidieť a prijímať dary milosrdenstva.