"Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí... Bude to ako dážď ruží."
(Sv. Terézia z Lisieux)




Kázne: Kázeň » 1. pôstna nedeľa B

Milí priatelia, bratia a sestry!

Na prvú pôstnu nedeľu každý rok čítame a počúvame príbeh o Ježišovom pokúšaní na púšti. Po 40 dennom pôste a miodlitbe na púšti sa k vtelenému Božiemu synovi priblížil diabol a pokúšal ho. Dnes sme čítali Markovu verziu tejto udalosti, ktorá je najstručnejšia. Evanjelisti Lukáš a Matúš opisujú túto udalosť podrobnejšie a hovoria o 3 pokušeniach, ktorým Pokušiteľ vystavil Krista. Marek všetko sumarizuje v jednej vete: „Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“ (Mk 1,12)

Ježišovo pokušenie a jeho význam

Ježiš odráža tieto útoky, ktoré sú opakovaním Adamovho pokušenia v raji a Izraela na púšti, a diabol „na čas od neho odišiel“ (Lk 4,13). Evanjelisti poukazujú na význam tejto tajomnej udalosti. Ježiš je nový Adam, ktorý zostáva verný tam, kde prvý Adam pokušeniu podľahol. Ježiš dokonale plní povolanie Izraela. Na rozdiel od tých, ktorí kedysi štyridsať rokov pokúšali Boha na púšti, Ježiš Kristus sa zjavuje ako Boží Služobník, úplne poslušný Božej vôli. Tak víťazí nad diablom. Ježišovo víťazstvo nad Pokušiteľom na púšti je predzvesťou víťazstvo jeho umučenia, vrcholnej poslušnosti jeho synovskej lásky k Otcovi.  Zmŕtvychvstanie je potom definitívnym víťazstvom Krista nad diablom.  Pokúšanie Ježiša ukazuje, akým spôsobom má Boží Syn plniť poslanie Mesiáša v protiklade k spôsobu, aký mu navrhuje satan a aký mu chcú prisúdiť ľudia. Kristus zvíťazil nad Pokušiteľom pre nás: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu“ (Hebr 4,15). Cirkev sa každý rok počas štyridsiatich dní Pôstneho obdobia spája s Ježišovým tajomstvom na púšti.

Naše pokušenia

Bratia a sestry! Ak bol aj Kristus pokúšaný, sme pokúšaní aj my. Pokušenie je skutočnosť, ktorej sa kresťan nemôže vyhnúť. V slovníku slovenského jazyka je pri slove pokušenie jednoduché vysvetlenie významu tohto slova: nutkanie, navádzanie na niečo zlé. To, že to bude prakticky náš každodenný zápas vedel aj Bohočlovek Ježiš Kristus, preto keď naučil učeníkov modlitbu, má v nej pevné miesto aj prosba: neuveď nás do pokušenia. Modlíme sa ju aj niekoľkokrát denne. Táto prosba siaha ku koreňom predchádzajúcej (odpusť nám naše viny - hriechy), lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Prosíme nášho Otca, aby nás do neho „neuviedol“. Tu sa zdá, akoby nás sám Pán Boh pokúšal, chcel uviesť do pokušenia. Toto je úplne nesprávne pochopenie tejto prosby.  Grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“. Písmo jasne hovorí: „Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“ (Jak 1,13); naopak, chce nás od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu. Sme zatiahnutí do duchovného boja. Boja medzi telom a Duchom. Táto prosba naliehavo prosí o Ducha rozoznávania a sily. Duch Svätý nám umožňuje rozlišovať medzi skúškou, ktorá je nevyhnutná na rast vnútorného človeka a má za cieľ „osvedčenú čnosť“, a medzi pokušením, ktoré vedie k hriechu a smrti. Máme rozlišovať aj medzi „pokušením“ a „súhlasom“ s pokušením. Rozlišovanie napokon odhaľuje klamstvo pokušenia: zdanlivo je jeho predmet dobrý, „na pohľad krásny a na poznanie vábivý“ (Gn 3,6), kým jeho ovocím je v skutočnosti smrť. „Nebyť uvedený do pokušenia“ zahŕňa v sebe rozhodnutie srdca: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce… Nik nemôže slúžiť dvom pánom“ (Mt 6,21.24). „Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme“ (Gal 5,25). V tomto „súhlase“ s Duchom Svätým nám Otec dáva silu. „Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať“ (1Kor 10,13). Takýto boj a takéto víťazstvo sú však možné iba v modlitbe. Ježiš svojou modlitbou víťazí nad Pokušiteľom už na začiatku a v poslednom zápase svojej smrteľnej úzkosti. Kristus nás v tejto prosbe k nášmu Otcovi spája so svojím bojom a so svojím smrteľným zápasom. Nástojčivo pripomína bedlivosť srdca v spojení s jeho bedlivosťou. Bdejte, aby ste neprišli do pokušenia. Bedlivosť je „ostražitosť srdca“. Duch Svätý sa usiluje vzbudzovať v nás neprestajne túto bedlivosť. Táto prosba nadobúda celý svoj dramatický význam vo vzťahu k poslednému pokušeniu nášho pozemského boja; prosí o vytrvalosť až do konca. „Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bedlí“ (Zjv 16,15).

Pokušenia v modlitbe

Osobitným druhom pokušení sú pokušenia v modlitbe. Tým by som chcel venovať trošku väčší priestor dnes. Pretože Ježiš sa na púšti modlil, a učí nás, že iba modlitbou si vyprosíme silu nepadnúť v pokušeniach. Ale aj v samotnej modlitbe zakúšame pokušenia. Preto je potrebné si ich uvedomiť, aké pokušenia v modlitbe na nás číhajú, aby sme aj v nich vedeli obstáť. Najčastejším a najskrytejším pokušením je náš nedostatok viery. Menej sa prejavuje zjavnou neverou než faktickým uprednostňovaním niečoho iného. Keď sa začneme modliť, ako prvoradé sa nám predstavia tisíce prác alebo starostí, ktoré sa zdajú naliehavé. Je to znova chvíľa pravdy pre srdce a pre jeho uprednostňujúcu lásku. Niekedy sa obraciame na Pána ako na posledné útočisko. Ale skutočne tomu veríme? Inokedy si berieme Pána za spojenca, lenže srdce zostáva ešte domýšľavé. V každom prípade náš nedostatok viery dáva najavo, že ešte nemáme dispozíciu pokorného srdca: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“((Jn 15,5). Iným pokušením, ktorému domýšľavosť otvára dvere, je duchovná znechutenosť. Pod týmto výrazom Otcovia duchovného života chápu určitú formu depresie zavinenú ochabnutím v askéze, poklesom bedlivosti a nedbanlivosťou srdca: „Duch je síce ochotný, ale telo je slabé“ (Mt 26,41). Z čím väčšej výšky človek padne, tým viac si ublíži. Kto je pokorný, nečuduje sa svojej úbohosti; ona ho vedie k tomu, aby mal väčšiu dôveru, aby vytrvalo odolával. V boji modlitby musíme čeliť mylným predstavám, rozličným prúdom zmýšľania a skúsenostiam zo svojich neúspechov. Na tieto pokušenia, ktoré spochybňujú užitočnosť alebo dokonca možnosť modlitby, treba odpovedať pokorou, dôverou a vytrvalosťou. Hlavnými ťažkosťami pri modlitbe sú roztržitosť a suchopárnosť. Liekom proti nim je viera, obrátenie a bedlivosť srdca.

Ako zvíťaziť v pokušení?

Modlitba učeníkov v spojení s ich Učiteľom je boj, a keď bedlíme v modlitbe, neupadneme do pokušenia. Kto chce zostať verný svojim krstným sľubom a odolávať pokušeniam, má si dať záležať, aby používal na to prostriedky, ako je sebapoznanie, praktizovanie askézy prispôsobenej situáciám, v ktorých sa nachádza, poslušnosť Božím prikázaniam, praktizovanie morálnych čností a vernosť modlitbe. „Zdržanlivosť nás sústreďuje a privádza k jednote, od ktorej sme sa rozptýlili na mnohé veci.“

Kresťan začína svoj deň, svoje modlitby a každú svoju činnosť znakom kríža „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen“. Pokrstený zasväcuje svoj deň Božej sláve a vyprosuje od Spasiteľa milosť, ktorá mu ako dieťaťu nebeského Otca umožňuje konať v Duchu Svätom. Znak kríža nás posilňuje v pokušeniach a ťažkostiach.

o. Peter Mášik, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk