Kázne: Kázeň » 33. nedeľa v roku B - Koniec sveta

Koniec sveta

Evanjelium predposlednej nedele liturgického roku je klasickým textom o konci sveta. V každej historickej epoche boli ľudia, ktorí považovali za „svoju povinnosť“ na základe tohto textu evanjelia strašiť a svojich súčasníkov tým, že predpovedali blízky koniec sveta, ba dokonca aj presný dátum, čím často živili psychózy a úzkosť. Moja rada je, aby sme zostali napriek všetkému pokojní, a nenechali sa ani trochu vystrašiť týmito katastrofickými predpoveďami. Veď stačí čítať pozorne a s vierou poslednú vetu dnešného úryvku evanjelia: „Ale o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“ Teda ani Syn človeka (samozrejme, nakoľko bol človekom J.K. nepoznal dátum konca sveta; ale nie nakoľko je aj Bohom), ani anjeli nepoznajú hodinu konca sveta. Je možné, aby ho teda vedel a bol autorizovaný ho všetkým ohlásiť nejaký stúpenec sekty alebo nejaký náboženský fanatik? (V našej dobe vieme, ktorí sektári už niekoľkokrát predpovedali koniec sveta, s čím potom mali plné ruky práce vysvetľovať a hľadať dôvody, prečo sa tak nestalo.) V evanjeliu Ježiš uisťuje, že príde (lepšie povedané, že sa vráti) na zem jedného dňa a zhromaždí všetkých vyvolených zo všetkých strán sveta; kedy a ako príde (slnko, mesiac) sú hádam súčasťou obraznej reči, ktorá sa používa v tomto literárnom druhu opisov konca sveta.

Jedna poznámka môže pomôcť lepšie pochopiť a vysvetliť tento úryvok E. Keď hovoríme o konci sveta podľa toho, akú predstavu o čase máme, myslíme bezprostredne na absolútny koniec sveta: po ktorom sa už môže hovoriť iba o večnosti. (malé vysvetlenie) Ale Biblia používa často iné významy a odtienky určitých slovných výrazov. Často nemyslí na absolútne a metafyzické kategórie, ale na dejiny spásy, na kategórie historické a relatívne. Teda keď sa hovorí o konci sveta, často sa nemyslí hneď absolútny koniec, ale často sa myslí na koniec konkrétneho sveta, sveta, ktorý existuje v danej chvíli a je zakúšaný a žitý určitou skupinou ľudí: koniec ich sveta. Ide teda skôr o koniec určitého sveta, ako absolútny koniec sveta, aj keď niekedy sa samozrejme tieto významy v Písme navzájom prelínajú.

Ježiš povedal: „Nepominie táto generácie, kým sa to všetko nestane.“ Hádam sa pomýlil? Predpovedal absolútny koniec sveta ešte za tej generácie a nestalo sa tak! Mal pravdu! Lebo sa nepominula jeho generácia židov, ktorý zažili koniec sveta tak, ako ho dovtedy poznali: rok 70. Cisár Vespazián vtedy vtrhol s veľkým rímskym vojskom do Svätej zeme a úplne ju vyplienil. Dobil aj Jeruzalem, vyplienil Chrám a zrovnal ho so zemou. Odvtedy skončila židovská obeta v tomto chráme, ktorá sa tam prinášala stovky rokov a už sa nikdy viac neobnovila. Definitívne v roku 135 bolo toto spuštošenie dokonané, keď bolo tvrdo potlačené povstanie Bar Kochbu, ktoré bolo posledným vzdorov židov proti rímskej okupácii. Podobne v roku 410 bol vyplienený Rím vandalmi, mnohí ľudia vtedy mysleli, že je to koniec sveta. A bol i nebol. Skončil svet Rímskej mocnej ríše. Podobne sa nemýlia v mnohom tí, ktorí hovoria, že svet po 11.9. 2001 nie je ten istý ako predtým. Niektorí, ktorí videli padať Dvojičky tiež mysleli na koniec sveta. Včera bolo 17.novembra, už 23 rokov od nežnej revolúcie. Tiež jeden koniec sveta,  a vďaka Bohu zaň, i keď i ten dnešný svet vôbec nie je vo všetkom taký, aký sme chceli vtedy.

Toto všetko povedané neumenšuje, ale naopak, umocňuje vážnosť  povinnosti pre kresťana  angažovať sa. Bola by to najväčšia hlúposť utešiť sa myšlienkou, že keď nikto nepozná, kedy bude koniec sveta a tak žime ako keby nikdy nemal prísť. Nezabúdajme predsa, že pre každého z nás to môže byť ešte túto noc. Preto Ježiš povedal slová, ktoré v evanjeliu nasledujú hneď po dnešnom úryvku: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas“.

Myslím, že by sme mali úplne zmeniť postoj ducha, keď čítame a počúvame tieto slová evanjelia o konci sveta a druhom Kristovom príchode. Akoby sme nakoniec skončili pri tom, že sú pre nás slová výstrahy, temnej hrozby a trestu. Ale Písmo i liturgia to volá úplne inak: „blažená nádej“. Je to „blažená nádej“ kresťanov, že Ježiš Kristus príde (Tit 2,13). Súvisí to aj s predstavou, ktorú máme o Bohu. Možno na základe častého opakovania rôznych výstrah, varovaní a hrozieb trestov preniká jednostranná predstava, že Boh je neustále nahnevaný, pripravený vyliať svoj hnev a tresty na svet. Ale takýto Boh, nie je Boh Biblie.  On je ako to krásne vyjadril biblický žalmista: „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. Ako sa otec zmilúva nad deťmi,  tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; pamätá, že sme iba prach.“ Ž 103,8-14
Amen.


o. Milan Puškar, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk