Kázne: Kázeň » 32. nedeľa v roku A

Bratia s sestry!

Pred časom som videl v televízii dokument anglickej BBC o zemi, vesmíre, o budúcnosti. Celý program riešil otázku, čo bude s ľudstvom v budúcnosti, nakoľko vedci zistili, že síce momentálne zažívame globálne otepľovanie, ale v horizonte niekoľko desiatok miliónov rokov Zem ochladne natoľko, že život na nej bude nemožný. Vedci načrtávali riešenia tohto „akútneho a aktuálneho problému, ktorý tlačí ľudstvo“. Samozrejme, čo sa dnes povie, že je vedecké, tak má automaticky aj podtón múdrosti. Čo povedia vedci, to je dnes dogma! Má to vôbec zmysel hovoriť a zaoberať sa dnes takýmito vecami. Vedci v spomínanom dokumente tvrdili, že áno. Prečo? Aby sa ľudstvo mohlo pripraviť čeliť takejto situácii.

V dnešnom úryvku Matúšovho evanjelia sme počuli Ježišove slová: „No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.
Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“ Teda máme tu v určitých aspektoch podobnú situáciu. Desať panien očakáva niečo, čo ešte nenastalo, ale môže nastať každú chvíľu. Príchod ženícha! Očakávanie však nie je rovnaké u múdrych a u hlúpych. Rozdiel v podobenstve je zrejmý, zaujímavá je však interpretácia a aplikácia na náš život.

Interpretácia: ženích je Kristus. Panny, to je Cirkev, ba v určitom zmysle celé ľudstvo. Svadobná hostina to je život s Bohom, spoločenstvo neba. Zásnuby už prebehli. To bol príchod Pána Ježiša na zem a jeho život a dielo vykúpenia. Po svojom zmŕtvychvstaní však odišiel s prísľubom, že sa vráti v sláve. To je ten jeho druhý príchod, to je naplnenie svadobnej hostiny. Židia mali najprv zásnuby, potom po cirka roku bola svadobná slávnosť. Počas zásnub už bola slávnosť, ale snúbenci, ktorí si už sľúbili vernosť a lásku a ich zväzok už bol považovaný za nerozlučiteľný, žili ešte rok oddelene. Tak Kristus – ženích, a jeho nevesta Cirkev, sú už zasnúbení, ale Nevesta teraz čaká návrat ženícha. Čaká, túži a bdie! Ale nie všetci, čo do Cirkvi patria, sa správajú rozumne a múdro. Niektorí sa v svojom životnom postoji podobajú hlúpym pannám, iní múdrym pannám z podobenstva.

Samotné lampy, ktoré majú všetky, nestačia.  Je treba aj oleja. Nestačí len navonok patriť do Cirkvi. Treba mať živú vieru, posväcujúcu milosť, pravú lásku. Vonkajší aparát nemá zmysel, ak chýba obsah. Iba tí, ktorí majú vnútorné bohatstvo, ktoré dáva Boh sám, sú pripravení vstúpiť na hostinu. Krásne a zdravé telo, myseľ informovaná a svieža, pevná vôľa a odolnosť, nie sú k ničomu bez obsahu, bez Božej milosti. Krásne zlaté lampy, umelecky vyzdobené, sú k ničomu v tme, ak v nich niet oleja, ktorý horí a zabezpečuje svetlo.

Naša situácia: všetci očakávame našu smrť! Je to istota nášho života. Je to Damoklov meč, ktorý visí nad každým, ktorý sedí pri stole života. A nebude to trvať desiatky miliónov rokov, ako situácia neobývateľnosti našej planéty, kým to nastane. Je teda rozumné pripravovať sa, aby sme vedeli čeliť takejto situácii, keď nastane?   Ježiš hovorí, že áno. A čo hovoríme my? Čo to potom znamená pripravovať sa?

Máme hádam žiť akoby so zadržaným dychom, dňom a nocou myslieť na smrť (ako mnísi, ktorí mali v cele lebku s nápisom: Pamätaj na smrť?!), skoro paralyzovaní takýmito myšlienkami?  Tak to určite nie! Ba práve naopak! Znamená to myslieť na život, a na to, ako ho naplno a dobre prežiť. Ako ho naplniť cenným a hodnotným obsahom. Znamená to konať každú chvíľu v súlade s Božou vôľou, ale konať! Nie leňošiť, zostať paralyzovaní či nehybní! Horiaca lampa: viera, ktorá sa živí dobrým životom, naplneným dobrými rozhodnutiami a činmi. Napadajú ma svätci, ktorí pri myšlienke na smrť sa zapaľovali ešte väčšou láskou, zdvojnásobovali energiu, horlivosť a snahu o konanie dobra.

Múdre panny vošli na hostinu a dvere sa zatvorili. Tento moment aspoň na moment už anticipujeme aj my, keď pri svätej omši zaznievajú slová celebranta: „Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu!“ Sme tu a teraz, ako tých 10 panien s lampami. Ale iba päť ich vošlo. Ako budeme na tom dnes my, keď Ženích príde a bude nás pozývať na hostinu. Je to zároveň anticipácia, teda v čase predbehnutie tej chvíle, ktorá sa uskutoční v našej telesnej smrti. Život na človeka zemi vo svetle kresťanskej viery je očakávaním. Jeho rozmermi sú bdelosť a vernosť! V dvoch veciach: udržiavať oheň; vyjsť so zapálenou lampou v ústrety ženíchovi hneď, keď sa objaví.

S vierou a pokorou, zverme dnes Božej dobrote a štedrosti spoločne jednu veľkú túžbu: aby sme sa všetci, ktorí sme tu dnes prítomný na eucharistickej hostine, mohli raz spoločne stretnúť v Božom kráľovstve na večnej hostine. Aby nikto nezostal za dverami tých tajomných dverí od svadobnej sály, tam, kde je plač a škrípanie zubami.

Celý dokument BBC nakoniec bol o tom, že ľudstvo by sa malo presťahovať na Mars, a čo všetko bude treba urobiť, aby sa Mars stal obývateľným pre človeka. Nakoniec načrtli aj myšlienku presťahovania ľudstva mimo slnečnej sústavy. Myslím, že ťažká úloha! Dobre sa pripraviť na našu smrť by malo byť jednoduchšie. Amen!

o. Milan Puškar, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk