"Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí... Bude to ako dážď ruží."
(Sv. Terézia z Lisieux)




Kázne: Kázeň » 7. nedeľa v roku A

Drahé sestry a bratia!

Mal som priateľa, ktorý dnešné Ježišove slová o neodporovaní zlému vykladal svojským spôsobom: samozrejme, že nebudem odporovať, ale nezabudnem na to, vo vhodnom čase pripomeniem a štyri krát sa pomstím. Mám však dojem, že z podobného postoja by Ježiš nemal moc veľkú radosť.

Od nás dnes Ježiš očakáva, že dobrom budeme premáhať zlo a nebudeme pridávať na surovosti vo svete. A to je aj pre nás veľmi ťažké. Lebo aj keď sa ako kresťania určite vyznačujeme mnohými dobrými skutkami, ktoré svet nepozná, predsa len v tejto veci možno ostávame na tej istej úrovni ako všetci ostatní. Sme síce milí a láskaví k našim blížnym, k veriacim toho istého náboženstva, ako sme my sami, ale ako je to voči tým druhým, ktorí nezdieľajú naše záujmy?A predsa to je naše poslanie. Ako druhí ľudia môžu spoznať, že Boh je naozaj dobrý a že im chce dobre, ak im to nikto v praxi neukáže? Neodporovanie zlému neznamená len to, že ak nám niekto fyzicky ublíži, že sa mu nepomstíme, ale v našej dobe je skôr aktuálnejšie zlo psychické.

Často napríklad v médiách či spoločenských diskusiách je Cirkev hojne napádaná. A keď potom niekedy pozorujeme reakcie veriacich, javia sa nám ako veľmi obranné, plné kritiky, odporu ba až protiútoku v zmysle kto do teba chlebom ty do neho kameňom. Ježiš nám však dnes ukazuje novú cestu, cestu nežnej lásky, ktorá vie dobrom spracovať zlo. Nato však potrebujeme mať druhých ľudí radi. A aj tých, ktorí nezdieľajú naše predstavy.

Podarí sa nám to iba tak, že vystúpime z nášho vlastného sveta a pozrieme sa na vec z Božej optiky. On má rád každého človeka a každému prejavuje svoje pochopenie. Nielen tým, ktorí v neho veria, ale aj tým, ktorí ho odmietajú. Znakom prichádzajúceho Božieho kráľovstva budeme len vtedy, ak sa naša láska nebude rozprestierať len na našich blížnych a spolu-veriacich ale aj na svet, ktorý nikto neľúbi tak hojne a šťavnato kritizovať a haniť ako často práve my.

Ježiš už počas svojho pozemského života cítil, že to nebude pre nás ľahké milovať celý svet tak ako on. Tušil, že bude pre nás často problém s láskou hľadieť aj na takzvaných akoby hriešnikov, a že svoje sily pomáhať mu v obraňovaní náboženstva prenesieme skôr do roviny útočnej ako priateľskej. Veď aj týmto spôsobom by sa dali vysvetľovať jeho slová o nebeskom kráľovstve, že sa ho zmocňujú násilníci a násilníci do neho vchádzajú. Od nás však dnes žiada viac. Chce, aby sme boli dokonalí, ako je dokonalý jeho Otec, ktorý dáva slnku vychádzať ako na dobrých, tak aj na zlých. Nerobí rozdiely. Chce aby sme sa mu viacej podobali, jemu, ktorý denne vchádzal do príbytkov hriešnikov stoloval s nimi a oni sa na základe jeho priateľského pochopenia obracali. Prv, ako budeme dobrými kresťanmi sa musíme najprv naučiť byť normálnymi a hlavne dobrými ľuďmi. Ľuďmi, ktorí, majú záujem a pochopenie pre toho druhého.

Manželka nebola doma a tak manžel ostal doma s dvoma neposednými malými deťmi. Musel vybaviť jednu neodkladnú záležitosť, ale deti mu nedali ani na chvíľu pokoj.  Vytrhol z akéhosi časopisu mapu celého sveta, rozstrihal ju na drobné kúsky a dal deťom, aby ju znovu poskladali. Myslel si, že táto skladačka ich zamestná aspoň na niekoľko hodín. Ale deti už o štvrťhodinu víťazoslávne pribehli s dokonale poskladanou mapou. "Ako sa vám to tak rýchlo podarilo?" pýtal sa prekvapený otec. "Bolo to úplne jednoduché," povedalo staršie dieťa. "Na zadnej strane bola postava muža. Skladali sme tento obraz a na druhej strane sa celý svet poskladal sám."

A ak my objavíme v tvári druhého nášho blížneho, aj náš svet sa poskladá celý sám. Lebo naše medziľudského vzťahy sú základom všetkého aj nášho vzťahu k Bohu. Preto ak sa napríklad stretneme s niekým, ktorý útočí na Cirkev, nevráťme mu to rovnakou kartou tvrdosti, ale na základe dnešného evanjelia zahrňme láskou aj ľudí, ktorí nemajú rovnaké názory ako my. Po prvé stále ostáva možnosť, že má v niečom pravdu, alebo mal v mladosti tak zlú skúsenosť, ktorá ho zranila, že by sme mohli mať súcit s jeho zranením.

V dnešnom evanjeliu sa Ježiš dotýka jadra kresťanstva. Veď každé náboženstvo sa snaží o čnostný život a vyzýva svojich veriacich, aby sa usilovali o dobro. No jedine kresťanstvo žiada od svojich, aby milovali aj svojich nepriateľov, aby milovali tých, ktorí im neprajú dobre.

V jednej farnosti som poznal ženu, ktorá sa zo všetkých najviac modlila a všetkým sa dávala za vzor ako najzbožnejšia. Vždy ako prvá upratovala kostol a starala sa o všetko, čo sa týkalo náboženstva. No jedného dňa som ju pri upratovaní kostola videl, ako smetie, čo pozbierala hodila susedovi do záhrady so slovami: Aj tak je bezbožník, neverec jeden. V tej chvíli u mňa stratila akýkoľvek kredit a povedal som si, radšej mám ľudí, ktorí sa modlia menej ale vedia byť ľuďmi. Dnes Ježiš od nás žiada, aby sme sa stali príkladom pre svet práve naším láskavým a priateľským postupom. Aby sme sa dobrým odplácali za zlé a potom naše dobro pohltí akékoľvek zlo a hneď bude viac radosti a šťastia na našej zemi. To je to, čo nás robí kresťanmi, že neprejavujeme lásku len svojim, ale aj všetkým ostatným, ktorí nás obklopujú. Dobrým príkladom sú mnohé kresťanské komunity v moslimskom svete, ktoré sa vedia podeliť s tým málom, čo majú aj s ostatnými a nevyčleňujú sa do izolácie.

Vo svete je už dosť surovosti a tvrdosti. Jeden z prostriedkov ako túto úroveň znížiť by mohlo byť aj to, že prestaneme byť tvrdí nielen na druhých ale aj na seba. Ak si napríklad niekto nikdy nič nedopraje, nevie oddychovať, nikdy nič neoslavuje, stále sa len postí, žije v prísnej askéze, ako potom môže byť svedkom pre neveriacich, že Boh je dobrý? Potom si svet povie, no načo sa stanem kresťanským, ak im ten ich Boh nič nedopraje? Samozrejme Boh od nás žiada aj obetu, ale nielen obetu. Je rád, ak sa my máme dobre a tešia ho naše radosti.

Začnime teda dnešnú Ježišovu výzvu o neodporovaní zlému praktizovať v našich životoch tak, že sa pokúsime byť dobrí najprv k sebe. Lebo ak sa naučíme sebe samým si dopriať, čo máme radi, nebude pre nás problém dopriať príjemné veci aj druhým a šíriť tak Božiu lásku a radosť. AMEN.

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk