Kázne: Kázeň » 3. nedeľa v roku A

Milí bratia sestry!

V prvom čítaní sme počuli úryvok z Izaiášovho proroctva. Prorok sa v ňom prihovára galilejčanom deportovaným v roku 732 pred Kristom panovníkom Tiglat Pizerom do Asírie. Izaiáš vidí zástup zotročených a do zajatia vedených súkmeňovcov. Sklonené hlavy, smútok v duši, beznádejná perspektíva otroctva. V tejto situácii prorok vyriekne slová, ktoré sme počuli. Slová útechy a nádeje. „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa.“

Toto proroctvo, určené v prvom rade židom deportovaným do zajatia v 8. storočí sa naplnilo o niekoľko desiatok rokov neskôr, pri návrate zo zajatia. Avšak v plnom a duchovnom zmysle sa naplnilo vtedy, keď ako píše evanjelista Matúš: „Ježiš opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti“.

Ježiš prichádza na tie isté miesta, kde skoro 800 rokov predtým prechádzali už zmienené zástupy židov v reťaziach do zajatia, so sklonenými hlavami, smútkom v duši a temnotou v mysli. I keď židia v Ježišových dobách neboli deportovaní, predsa sa napĺňa toto proroctvo. Prečo? Pretože Ježiš prišiel vyslobodiť ľudí z iného, ale zato nie menej bolestného a zničujúceho zajatia.

Bratia a sestry! Čo nás láme? Čo nás dnes zotročuje? Čo nás dnes zväzuje a vrhá do zajatia? Čo nám dnes berie radosť, jasanie a plesanie? Čo je to v našom živote? V tvojom? V jeho? V mojom? Ako to pomenujeme? Ako to označíme?

Náš život je často ovládaný zlom, sme takpovediac v zajatí: zvonka i z vnútra. Sme zamotaní do sietí, ktoré sú symbolom nezdravého pripútania sa k stvoreniam, ktoré je následkom hriechu. Ježiš nás volá, tak ako prvých apoštolov, aby sme opustili tieto zväzujúce siete a išli za ním.

Na nedeľnej sv. omši by sme mali v malom osobne prežiť skúsenosť, o ktorej hovorí Izaiáš v prvom čítaní.  Prišli sme sem, a sme tak trochu ako tí Izraelčania, zarmútení, unavení, bez nádeje kráčajú spútaní do zajatia. Počujú však Izaiáša, ktorý ich povzbudzuje a dodáva svetla a nádeje.

Aj my, po tom, čo sme počúvali Božie slovo a prijali Kristovo telo, vychádzajúc dnes z chrámu, mali by sme byť tými, ktorí sa domov vracajú s radosťou a nádejou. Slobodnejší v duši, voľnejší v srdci, radostnejší v mysli. Ako tí, ktorí zakúsili Kristovu vykupiteľskú moc a ktorí ju chcú prinášať do sveta. Nech radosť v Pánovi je našou silou! Amen.

o. Peter Mášik, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk