Fara Lúky

Ak si na začiatku našej spoločnej úvahy o Nepoškvrnenom počatí Bohorodičky Panny Márie poslúžime znalosťou z kresťanskej filozofie o transcendentálnych vlastnostiach každého stvoreného bytia, tak sa dozvieme, že medzi tieto vlastnosti patrí aj krása, ktorá pochádza z krásy nestvoreného absolútneho bytia – Boha.

Keď Boh stvoril človeka, stvoril ho krásneho od počiatku a chcel, aby bol takýto krásny aj v svojom pozemskom živote a aj vo svojom zavŕšení vo videní svojho Stvoriteľa z tváre do tváre. Boh teda dáva začiatok aj prirodzenej kráse všetkých stvorení a tobôž duchovnému stvoreniu – človekovi, ktorého plánoval a videl skôr, ako bol stvorený. „Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvorený“ (Ž 139, 16). A nakoniec sa stalo to, čo plánoval, keď stvoril vrchol svojho stvoriteľského aktu lásky, podľa modelu a krásy svojho obrazu: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27).

Človekovi bola teda od samého začiatku daná plnosť krásy podľa obrazu Božieho, čo nie je nič iné, ako plnosť milosti a priazne Božej pre človeka bez hriechu. Takými boli aj prví rodičia pred svojím pádom do hriechu. Lenže vieme, že tento pád prišiel, človek stratil pôvodnú krásu, čiže milosť Božiu a tento dedičný hriech zatienil každého človeka okrem Márie, Božej Matky. Matku pre splodenie Božieho Syna Ježiša si teda Boh zvláštnym spôsobom uspôsobil tým, že ako absolútny darca všetkého dal jej od počiatku plnosť milosti, čiže plnosť Božej priazne a krásy, aby najprv jej srdce vierou a potom aj jej lono reálne prijalo Boha – Slovo, ktoré sa stalo telom. „Anjel prišiel k nej a povedal: Raduj sa milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1, 28). V tomto výroku Písma je biblický základ katolíckej dogmy Pia IX. r. 1854 o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Výraz „plnosť milostí“ je ekvivalentom stavu bez hriechu (dedičného i osobného), plnosti krásy Božieho obrazu v Márii. Mária bola dávno v Božích plánoch a potom v ich počatí a v celom pozemskom i večnom živote v plnosti Božej milosti, teda bez dedičného hriechu po prvých rodičoch a bez osobného hriechu v jej vrcholne slobodnom konaní v pozemskom živote jedinou výnimkou zo všetkých stvorení a to zo zásluhy vykupiteľského diela jej syna Ježiša Krista, Vykupiteľa sveta.

Významný nemecký teológ Karol Rahner na otázku, čo znamená Nepoškvrnené počatie, hovorí:

„Učenie Cirkvi, ktoré je vyjadrené týmito slovami, jednoducho hovorí, že blahoslavenú Pannu a Božiu Matku vyzdobil Boh od prvej chvíle jej existencie posväcujúcou milosťou a to vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, jej Syna, teda v dôsledku vykupiteľského diela jej Syna. A preto nebola vydaná tomu stavu, ktorý nazývame dedičným hriechom a ktorý nie je nič iné, ako nedostatok milosti v človeku, čo u človeka zapríčinil hriech prvých rodičov na začiatku dejín ľudstva. Nepoškvrnené počatie svätej Panny spočíva jednoducho vo vlastnení Božieho života v milosti od začiatku jej jestvovania, života milosti, ktorý jej bol udelený Božou milosťou (bez jej zásluh), aby sa týmto milostiplným začiatkom svojej existencie mohla stať takou Matkou Spasiteľa, akú Boh zamýšľal pre svojho Syna. Preto bola od začiatku svojho jestvovania zahrnutá vykupujúcou a posväcujúcou láskou Božou. Veď smieme a musíme veriť, že takéto slovo, ktoré zahrňuje v oblažujúcom zľutovaní od samého začiatku celé jestvovanie, bolo povedané Márii.“

A profesor Rahner pokračuje:

„Ak je raz pravda, je to pravda pre všetkých. Do tejto lásky Boha k Márii, ktorou obklopuje celé jej bytie od začiatku, sme pojatí aj my. Jeho milosť je mocnejšia ako naša vina. Nepoškvrnené počatie neznamená len blažený, čistý začiatok, rýdzu čistotu pôvodu človeka, ale znamená začiatok od verného Boha. Tak sa to stalo, lebo koniec mal byť blažený. Boh robí plány z hľadiska konca a to, že to vôbec o niekom platí je plné každého prisľúbenia pre všetkých. Mária sa neodlišuje od nás tým, že mala všetky tieto dary, ale že ich vlastnila od začiatku a v neporovnateľnej miere. Iba v tom je rozdiel medzi ňou a nami.“

Keď v týchto dňoch budeme sláviť tento veľký mariánsky sviatok, ktorý už predznačuje príchod Spasiteľa, treba si nám uvedomiť, že pravá krása človeka má svoj pôvod iba v Bohu a tvorí ju v nás jeho milosť, ktorá je po krste zmývajúcom dedičný hriech zárukou blaženého zavŕšenia, keď Boh spozná v nás svoj obraz a objíme nás definitívne svojou láskou ako svoje milované deti.

Ak hľadáme pre seba model skutočnej krásy Božieho stvorenia, je ním nepochybne Mária, ktorá sa sama tomuto svetu v Lurdoch 24. marca 1858 predstavila a osobne potvrdila dogmu cirkvi, keď povedala: „Ja som Nepoškvrnené počatie“.

Nepochybujme o tejto pravde, sami žime svoj praktický kresťanský život podľa modelu krásy Ježišovej a zároveň našej nebeskej Matky nepoškvrnene počatej Panny Márie.