"Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí... Bude to ako dážď ruží."
(Sv. Terézia z Lisieux)




Úvod: Druhý rok

 

 

      September 2014 - Život svätej sestry Faustíny - film

      November 2014 - Viera ako prameň dôvery

Viera ako prameň dôvery

Dôvera patrí k základom komunikácie medzi ľuďmi. Ak niekomu dôverujeme, sme si istý jeho vernosťou, priateľstvom, láskou, ochotou pomôct nám, dokážeme sa mu zdvôveriť so všetkým. Čím narastá dôvera k niekomu, tým narastá aj láska a priateľstvo k danej osobe a naopak.
Dôvera sa ale netýka len vzťahov k medzi ľuďmi, ale najmä vzťahu človeka k Bohu. Boh prvý zahrnul človeka dôverou a očakáva, aby mu aj človek prejavoval dôveru. Dôvera k Bohu vyjadruje náš celoživotný postoj k Nemu, našu odovzdanosť Bohu a ako i plnenie Božej vôle. Prameňom a základom dôvery k Bohu je čnosť viery, ktorú sme dostali v sviatosti krstu. Viera je osobné primknutie sa človeka k Bohu, ktorý sa zjavuje. Zahŕňa v sebe súhlas rozumu a vôle so Zjavením, ktoré Boh dal o sebe činmi a slovami(KKC) Svätý Tomáš označuje vieru ako úkon rozumu, ktorý súhlasí s Božou pravdou na príkaz vôle, ktorú pohla milosť. Odpoveď na Božie zjavenia vždy predchádza Božia milosť. Viera je nezaslúžený Boží dar, ktorý človek slobodne prijíma a milosť o ktorú treba prosiť. Boh, ktorý sa zjavuje je Boh lásky a Milosrdenstva, a človek v úkone viery prijíma Boha bohatého na milosrdenstvo. Rozvíjať čnosť viery máme poznávaním pávd viery, štúdiom Svätého Písma, dokumentov Cirkvi a čítaním náboženskej literatúry.
Ľudia, ktorí prežívajú svoj život vo svetle viery, práca, každodenné povinnosti, modlitba tvoria súčasť večného plánu spásy. Duch viery robí náš život krajším vďaka milostiam, ktoré sa nám dostávajú a je už tu na zemi počiatkom života vo večnosti. Závislosť dôvery od viery je zrejmá. Vďaka viere poznávame, že Boh je láska a milosrdenstvo a z hĺbky tohto poznania sa rodí dôvera. Dôvera je úplné odovzdanie sa Bohu, úplné spoľahnutie sa na Boha. Poznanie tajomstva Božieho Milosrdenstva je základným motívom dôvery.
"Poznala som ho dobre. Boh je Láska(...) dôverujem Bohu a nebojím sa ničoho. Odovzdala som sa do jeho svätej vôle. Nech robí so mnou, čo chce"(Den 589) "Mám plnú dôveru v silu Tvojho Milosrdenstva"(Den 1479)

   Stretnutia v tomto roku:

      Február 2015 - Obraz Božieho Milosrdenstva - 80 výročie vystavenia obrazu

      http://www.faraluky.sk/bozie-milosrdenstvo-obraz/

      Marec 2015 - Príprava k šláveniu Veľkej Noci

      Apríl 2015 - 12.apríla - Sviatok Božieho Milosrdenstva

      Máj 2015 - Tajomstvo Najsvätejšej Trojice

      Jún - Cirkev dnes

 Najsvätejšia Trojica v svätom písme.

     Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života.
Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe. Toto tajomstvo je teda prameňom všetkých ostatných tajomstiev
viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Je najzákladnejším a najpodstatnejším učením v „hierarchii právd“
viery. „Celé dejiny spásy sú dejinami cesty a spôsobu akým sa pravý a jediný Boh, Otec, Syn a Duch Svätý,
zjavuje ľuďom...
Iba Boh nám ho môže dať poznať tak, že sa nám zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý (KKC)

Tajomstvo Svätej Trojice v Svätom písme

V Biblii sa výrazy ako Najsvätejšia trojica, Svätá trojica alebo Trojjediný nevyskytujú. Jediným miestom,
kde sa spomínajú spoločne je Evanjelium podľa Matúša (Mt 28,19)
„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať
všetko, čo som vám prikázal."

V Starom zákone

V starom zákone nenájdeme zjavenie Svätej Trojice priamo. Teológovia sa zhodujú v tom, že dogma Nasvätejšej Trojice bola v starom zákone iba naznačená a predchádzala zjaveniu v Novom zákone. Za takéto náznaky považujú  najmä: Mesiášske proroctvá, ktoré predpokladajú rozdiel osôb v Bohu. Tým náznakovo ohlasujú Bohom poslaného Mesiáša za Boha a Božieho Syna.
Napr. Žalm 2,7: „Pán riekol mi: Syn môj si ty, ja som ťa dnes splodil.
Určité narážky na pluralitu osôb v Bohu možno pozorovať v používaní plurálu Božieho mena. Boh hovorí o sebe v množnom čísle:
(Gen 1,26): Nato Boh povedal:“Urobme človeka na náš obraz,a podľa našej podoby!…”
(Gen 11,7):„Poďme zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!”
(Gen 3,22):”Hľa, človek sa stal ako jeden z nás!“
Zjavenia v troch osobách
Náznak troch božských Osôb možno vidieť v povolaní proroka Izaiáša (Iz 6,3)
Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a
dvoma lietali. A jeden druhému volal:
„Svätý, svätý, svätý
je Pán zástupov,
celá zem je plná jeho slávy.“

(Gen 18,2)...A znova sa mu zjavil Pán ... Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov.
... poklonil sa až k zemi a povedal:“ Pane ak nachádzam milosť v tvojich očiach neobíď
svojho služobníka...“
Sprostredkovatelia Boha
V Starom Zákone nachádzame sprostredkovateľov medzi Bohom a človekom, ktorí patria Bohu, prostredníctvom nich Boh koná, a ich Boh posiela k svojmu ľudu.
Predovšetkým sa jedná o Pánovho Anjela, Pánovo Slovo, Božieho Ducha a o Božiu Múdrosť. Každý z týchto sprostredkovateľov zvláštnym spôsobom označuje samotného Boha  a zároveň  vyjadruje potrebu sprostredkovania, ktorá je predzvesťou Ježiša Krista.
Vo svetle Nového zákona zjavenia Najsvätejšej Trojice môžeme vidieť v Starozákonnej Múdrosti. Sapienciálne knihy prestavujú Božiu múdrosť ako hypostázu, vedľa Jahveho. Od večnosti vyšla z Boha a spolupôsobí pri stvorení sveta.
Starý Zákon častejšie hovorí o „Duchu Božom“ alebo o „svätom Duchu“. Tu sa však nemyslí Božská osoba, ale „z Boha vychádzajúca sila, ktorá dáva život – prepožičiava silu, osvecuje a pobáda k dobrému.
Jahve sa nikdy neprejavuje priamo, v prvej osobe, ale vždy prostredníctvom Slova a činnosťou Ducha.

 

   Cirkev dnes

Večný Otec z úplne slobodného a tajomného rozhodnutia svojej múdrosti a dobroty stvoril celý svet a rozhodol, že ľudí pozdvihne k účasti na Božom živote,“ ku ktorému pozýva vo svojom Synovi všetkých ľudí.
„Stanovil však, že tých, čo veria v Krista, zhromaždí vo svätej Cirkvi.“ Táto „Božia rodina“ sa utvára a  postupne uskutočňuje v priebehu ľudských dejín podľa Otcovho plánu... (KKC 759)

Cirkev sa zrodila najmä z Kristovho úplného sebadarovania za našu spásu... „Začiatok a vzrast Cirkvi naznačujú krv a voda,  ktoré vyšli z otvoreného boku ukrižovaného Ježiša.“ „Lebo z boku Krista zosnulého na kríži sa zrodilo obdivuhodné tajomstvo sviatosť celej Cirkvi.“ A ako bola Eva utvorená z boku spiaceho Adama, tak sa Cirkev zrodila z prebodnutého srdca Ježiša Krista zosnulého na kríži. (KKC 766)
 
Cirkev dnes je mnohými zaznávaná a nepotrebná. Neuvedumujú si, že Cirkev nie je len tu na Zemi, a nie sú
to len predstavení, na ktorých majú mnohý "ťažké srdce", ale Cirkev je Svätá, lebo Boh, ktorý ju ustanovil je Svätý, a je to aj Cirkev oslávená - Svätí v Nebi, Cirkev očisťujúca sa - očistec a Cirkev putujúca, a to sme my všetci katolíci na Zemi. A tak, ak zle hovoríme o Cirkvi,hovoríme tak o sebe samých, nie o niekom inom.

Cirkev je sprostredkovateľkou nám darovaných a ustanovených sviatostí, ktoré nás znovuzrodzujú a zachovávajú pre večný život. Cirkev je telo, ktorého hlavou je Ježiš Kristus, ona žije v ňom, z neho a pre neho.
Cirkev je chrám Ducha Svätého, ním je neustále posväcovaná a skrze neho pôsobí cez sviatosti.

Ľudia dnes neprijímajú sviatosti, sú k nim vlažný a odmietavý.Dnešná doba prináša veľa negatívneho najmä v oblasti vzťahov, manželstva a rodiny. Manželstvo je dnes v kríze, mnohí mladí ľudia ho odmietajú, ako nepotrebné, alebo manželstvom chcú nazvať zväzky partnerov rovnakého pohlavia. Ale manželstvo stvoril Boh, stvoril človeka na svoj obraz ako ženu a muža ho stvoril. Nie inak.
Rodina tiež prechádza krízou, mnohé deti vyrastajú v spoločnoti televízora a počítača, či iných technických
vymožeností tejto doby, ale už menej v spoločnosti otca a mami. Väčšinou sú zaneprázdnený pracovnými a inými povinnosťami. Máloktorá zo žien ostáva doma venovať sa deťom. Ďaľším obrovským zlom tejto doby je presadzovanie hormonálnych prípravkov, antikoncepcie, schvaľovania potratov, detí zo skúmaviek a pod.
A mnohí i kresťania sú tomuto naklonení a radi by boli, aby Cirkev tu na zemi schválila takéto "moderné"
konania. Božia pravda a Božie zákony sú však nemenné, boli, sú a budú vždy rovnaké. Božia pravda je jedna
a nemôže sa meniť ako sa tej ktorej dobe páči a hodí.

Pán urobil skalou svojej Cirkvi jedine Šimona, ktorému dal meno Peter. Jemu odovzdal od nej kľuče, jeho ustanovil za pastiera celého stáda. „Je však isté, že moc zväzovať a rozväzovať, ktorú dostal Peter,bola daná, ako je známe, aj kolégiu apoštolov, spojenému so svojou hlavou.“ Toto pastorálne poslanie Petra a ostatných apoštolov patrí k základom Cirkvi. Pokračujú v ňom biskupi pod primátom (prvenstvom) rímskeho pápeža. (KKC 881)

 Je dôležité, aby Svätá stolica aj v ťažkých časoch neustúpila od pravého hlásania Božieho slova a nerobila
ústupky, ktoré by priniesli viac "zla než dobra".