"Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí... Bude to ako dážď ruží."
(Sv. Terézia z Lisieux)




Kázeň » Úvod do Desatora

Že vraj predsavzatia (zvykneme si dávať napríklad novoročné, adventné, pôstne alebo po každej spovedi, že sa už polepšíme) sú na to, aby sa nedodržiavali a zákony (napríklad školský poriadok alebo zákony Slovenskej republiky) sú na to, aby sa porušovali... A mnohí sa aj vysmievajú zo zákonov, s obľubou ich prestupujú a ešte sa tešia, že sa im darí a nikto im na to nepríde. A keď im na to prídu, aj tak sa im nič nemôže stať... My veríme, že Desať Božích prikázaní je zákon, ktorý nám dáva Boh pre naše dobro a šťastie. Boh zverejnil tento zákon prostredníctvom Mojžiša na vrchu Sinaj na dvoch kamenných tabuliach, keď Izraeliti putovali púšťou z Egypta do Palestíny. Chceme sa počas nasledujúcich 18 stretnutí (dnes je prvé) presvedčiť, že sa oplatí dodržiavať tento Boží zákon, že sa oplatí zachovávať Desatoro!

Vo Svätom písme (v Biblii) nachádzame Desatoro na dvoch miestach Starého zákona – v knihe Exodus a tiež v Deuteronómiu. Že má platnosť aj v Novom zákone, dosvedčuje sám Ježiš Kristus. Keď sa ho bohatý mladík pýta, čo dobré má robiť, aby získal večný život, Ježiš odpovedá jednoducho: „Zachovávaj prikázania!“ A vypočítava mu prikázania týkajúce sa lásky k blížnemu: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku!“ (porov. Mt 19, 16-19) Pán Ježiš teda potvrdzuje, že treba zachovávať Desať Božích prikázaní. On neprišiel zrušiť zákon, ale ho potvrdiť a doplniť. Kto žije podľa Desatora, žije dobre a získa večný život. Tak nám to hovorí Ježiš.

Tridentský koncil učí, že Desať prikázaní zaväzuje kresťanov a že človek je povinný ich zachovávať. Aj Druhý vatikánsky koncil tvrdí: „Biskupi dostávajú od Pána poslanie učiť všetky národy, aby všetci ľudia dosiahli spásu vierou, krstom a zachovávaním prikázaní.“ (KKC 2068) Môžeme sa pýtať, čo máme z toho, keď žijeme podľa Desatora, keď zachovávame Boží zákon, okrem toho, že budeme spasení, že získame večný život u Boha. Či by nebol život ľahší a krajší, keby sme sa nemuseli obmedzovať nejakými nariadeniami zhora, ale robili by sme si podľa toho, čo sa nám páči a zdá sa nám lepšie alebo práve nám vyhovuje. Boh odpovedá aj na túto otázku. Po Mojžišovi odkazuje Izraelitom: „Kiežby tak zmýšľali, aby sa ma báli a zachovávali všetky moje rozkazy v každý čas, aby sa dobre viedlo im aj ich deťom naveky!“ A Mojžiš dodáva: „Nuž zachovávajte a robte, ako vám prikázal Pán, váš Boh. Kráčajte po takej ceste, akú vám vyznačil Pán, váš Boh, aby ste mohli žiť a aby vám bolo dobre.“ (porov. Dt 5, 29-32) To sú Božie prísľuby: kto dodržuje Božie pravidlá, tomu sa dobre vodí, ten žije skutočne dobrý život už tu na zemi.

Že vraj istá Eva sa chváli svojej priateľke, ako sa emancipovala (oslobodila) od Božích prikázaní. „Eva, máš ty rozum?“, hovorí jej priateľka, „veď aj ten, čo ťa okradne, oklame a zabije, sa tiež emancipoval od Božích prikázaní. Božie prikázania chránia dobro všetkých ľudí, aj tvoje. Ty sa emancipuješ od toho, čo aj teba chráni, čo nás všetkých ochraňuje!“

Zvykneme Desatoro prirovnávať k dopravným značkám. Aj tie sú príkazové, zákazové, výstražné a iné. Slúžia na to, aby sme sa bezpečne dopravili do cieľa našej cesty. Keby všetci dodržovali dopravné značenie a vyhlášku, neboli by smrteľné nehody a iné nešťastia na našich cestách. Desatoro sú akoby značky na ceste nášho života, aby sme sa bezpečne dostali do konečného cieľa – k Bohu. Desatoro nám dáva orientáciu, aby sme nezablúdili na ceste životom.

Znova sa tu dostávame aj k otázke viery. Veríme, že Biblia (Sväté písmo) neklame? Že tam je naozaj napísaná pravda pre náš život? Alebo si myslíme, že je to len jeden z názorov (mienka), že dá sa žiť aj ináč, a bude to aj tak dobre? Je to podstatná otázka, ktorú si musíme položiť – je Božie zjavenie objektívna pravda, ktorá platí pre každého? Alebo na tom nezáleží – každý má svoj svetonázor, svoju morálku a všetky môžu byť rovnako dobré. Ak sme veriaci kresťania, potom veríme, že Božie zjavenie je objektívna pravda. A že jedine Boh môže rozhodovať o tom, čo je dobro a čo zlo. Nikdy nie človek! Preto Boh zakázal v raji Adamovi a Eve jesť zo stromu poznania dobra a zla: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ (Gn 2, 16-17) Človek nemôže rozhodovať o tom, čo je dobro a zlo. To môže jedine Boh. A on to určil práve v Desiatich prikázaniach.

Chceme dnes vyznať, že Desatoro zjavené v Božom slove (vo Svätom písme), je aj náš svetonázor a naša morálka, lebo je od Boha. Boh ako Stvoriteľ vložil tento zákon do srdca každého človeka. Božie prikázania sú prístupné ľudskému rozumu a poznávame ich hlasom svedomia. Aj ľudia, ktorí neveria v Boha, môžu tento Boží zákon spoznať cez hlas svedomia. Svedomie je Boží hlas v nás a ono nám hovorí, čo je správne. My, ktorí veríme v Boha a poznáme Sväté písmo, máme tento odveký Boží zákon zjavený a napísaný v Biblii. Už nemôžeme špekulovať, ako by to mohlo byť, lebo už to máme čierne na bielom. Boh nám to zjavil. Preto chceme dnes vyznať, že Desatoro je skutočne naša životná filozofia a náš životný postoj. Že Desatoro skutočne formuje naše svedomie a sprevádza naše rozhodovanie a naše správanie.

Istý sudca rozprával o ťažkých začiatkoch svojho profesionálneho života. V predvečer svojho prvého pojednávania, ktorému mal predsedať, podľahol panickému strachu. Necítil sa vôbec pripravený, bál sa, že to nezvládne. Počas noci ani oka nezažmúril. Ráno, úplne vyčerpaný, zatelefonoval svojmu bývalému profesorovi práva, aby sa mu zveril so svojou duševnou rozháranosťou. Profesor mu povedal: „Nemáte žiaden dôvod na obavy. Riaďte sa mojou radou a všetko dobre dopadne. V hlave máte tisícky paragrafov z trestného zákonníka. Ale ak stratíte orientáciu v tejto džungli paragrafov, pozrite sa na svojich desať prstov a pripomeňte si Desatoro. Pomôže vám to nájsť správnu cestu.“ Neskôr sa sudca vyznal: „Vždy, keď sa počas pojednávania všetko skomplikovalo a začalo byť nejasné, obrátil som sa k veľkému slnku Desatora, a to mi pomohlo.“

Desatoro je viac ako všetky svetské zákony. „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ (Sk 4, 19) Ono nám dáva orientáciu v zložitých situáciách života. Keď sa nevieme rozhodnúť, čo je správne, pomôže nám svetlo Desatora. Chceme ho počas nasledujúcich nedieľ spoznávať, aby sme žili, ako sa na Božie deti patrí, aby sme robili, čo je správne, aby sme sa učili pravej ľudskosti.

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk