"Keď budem v nebi, vyprosím vám veľa milostí... Bude to ako dážď ruží."
(Sv. Terézia z Lisieux)




Sviatosti a sväteniny: Birmovanie

Pravidlá prípravy a udeľovania sviatosti birmovania v našej farnosti

Kto má prijať túto sviatosť?

Kán. 889 - § 1. Prijať birmovanie je schopný každý pokrstený a jedine pokrstený, ktorý ešte nie je birmovaný.
§ 2. Aby niekto mimo nebezpečenstva smrti dovolene prijal birmovanie,vyžaduje sa, aby ak je schopný používať rozum, bol vhodne poučený,riadne disponovaný a vedel obnoviť krstné sľuby.

Kán. 890 - Veriaci sú povinní túto sviatosť prijať v pravomčase; rodičia, duchovní pastieri, predovšetkým farári sa majú starať,aby veriaci boli na jej prijatie riadne vyučení a v príhodnom čase knej pristúpili.

Ako je to v našej farnosti?

O zaradenie do prípravy na prijatie tejto sviatosti v našej farnosti môže požiadať každý, kto ju ešte neprijal a dovŕšil 15 rok veku. Príprava prebieha v dvojročných cykloch. Nový cyklus prípravy začne na Vianoce roku 2011. 

Dĺžka prípravy je priamo závislá od osobného záujmu žiadateľa. Nemožno dopredu povedať, ktorý birmovanec kedy prijme túto sviatosť. Odôvodňujeme to vážnosťou tohto životného okamihu, veku a doby v ktorej prežívame svoje kresťanstvo. Táto doba kladie stále väčšie nároky na to, aby každý Ježišov učeník vedel a bol schopný zdôvodniť nádej, ktorú má jedine v Kristovi.

Birmovanci sa stretávajú  v utorok na sv. omši o 18.30. Po nej nasleduje katechéza kňaza a stretnutie v skupinkách. V skupinách po 5 až 10 birmovancov sa usilujú zdieľať svoje názory, učia sa korigovať ich podľa nauky Evanjelia a Cirkvi, učia sa modlitbe a prijímajú sviatosti. Skupiny vedú osvedčení laicki veriaci, naši farníci, ktorí v spolupraci s kňazmi majú úlohu sprievodcov.

Žiadame rodičov, aby sa neusilovali vyvýjať žiaden tlak ani na zodpovedného kňaza, ani na nikoho iného. Príprava je nastavená tak, aby birmovanec prišiel vo viere k osobnému presvedčeniu o svojej príslušnosti ku Kristovi a Cirkvi .

Kto môže byť birmovný rodič?

Kán. 892 - Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča,ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivýKristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia.

Kán. 893 - § 1. Aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, o ktorých sa hovorí v kán. 874.(Kán. 874 - § 1. Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
  1.  aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
  2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
  3. aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
  4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
  5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.)

§ 2. Je užitočné za birmovného rodiča vziať toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča.

Ako je to s birmovným menom?

Skôr ako pristúpi birmovanec na birmovku je potrebné, aby  si vybral svojho birmovného patróna. Je to niektorý svätý alebo svätá, ktorého pozná a je pre neho vzorom kresťanského života. Tento svätec sa od birmovky stane  nielen jeho vzorom, ale tiež jeho priateľom v nebi, ktorý sa neho u Boha modlí, prosí za neho a pomáha mu z neba. Pri voľbe svojho birmovného mena musím pamätať na nasledovné zásady:

  • Birmovné meno si nedávam podľa svojich príbuzných alebo kamarátov, ale volím si ho spomedzi svätých.
  • Svojho birmovného patróna si nevolím na základe toho, že sa mi páči jeho meno, ale preto, že si beriem poučenie z jeho života (možno mám s ním podobný životný príbeh).
  • Vo voľbe birmovného patróna musím byť slobodný, nik ma nemôže nútiť ani obmedzovať v tom, koho si vyvolím.
  • Skôr ako sa definitívne rozhodneš pre niektorého svätého patróna, prečítaj si jeho životopis.
  • Má to byť iný svätec, ako je jeho krstný patrón.
Na Slovensku je všeobecný zvyk, že si chlapci dávajú mužské meno (patróna) a dievčatá ženské meno (patrónku), hoci v niektorých iných národoch je zvykom dávať si meno i mužské i ženské (napríklad Ján-Mária, alebo Jozef-Mária a podobne). Niekedy si dievčatá zvolia mužského patróna, pričom prijímajú jeho meno v ženskom tvare (napríklad Michaela - patrónom je sv. Michal - archanjel a podobne) (u chlapcov podobne).