Kázne: Kázeň » Emmanuel - Boh s nami (4. adventná nedeľa v roku A)

Milí bratia a sestry, milí rozhlasoví poslucháči!

Bohoslužba slova dnešnej omše začala známym úryvkom z Izaiášovho proroctva. Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! Evanjelista Matúš vysvetľuje, že meno Emanuel v preklade znamená Boh-s-nami. Úryvok z jeho Evanjelia opisuje naplnenie tohto proroctva. Tým Božím znamením je Mária, ktorá vo svojom panenstve porodila svetu Ježiša Krista. Evanjelista dodáva, že to všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka.

Týmito dvomi úryvkami z Písma sme vovedení do srdca Vianoc. Niekoľko dní predtým, ako budeme sláviť Vianočné sviatky, oslavu historického príchodu nášho Pána na zem, máme dnes možnosť ponoriť sa do hĺbky tejto základnej pravdy kresťanskej viery. Tajomstvo Vianoc je toto: Boh sa v Ježišovi Kristovi stal Emanuel, Boh-s-nami. Ľudia ho dovtedy vnímali predovšetkým ako tajomného Boha nebies, Najvyššieho. Z Najvyššieho, čo pre mnohých znamenalo aj vzdialeného, sa stáva Boh blízky, Boh-s-nami. Čo to všetko znamená?

V Ježišovi Kristovi sa Boh stáva osobne prítomní v ľudských dejinách. Osobne! Stal sa človekom, aby k nám hovoril a aby nás zachránil z vnútra našej situácie, z vnútra našich dejín. Meno Emanuel v krátkosti zhŕňa celú našu vieru v neho. Ježiš je Emmanú, teda s-nami, je jeden z nás, je našim skutočným bratom a priateľom, je to ten, ktorý je podľa tela pochádza z Dávidovho rodu, ako hovorí Pavol v dnešnom druhom čítaní. Ale Ježiš je aj El, teda Boh. On je syn človeka, syn Márie, ale On je aj Boží Syn. Ak by bol iba s-nami, ale nebol by Boh, nemohol by nás spasiť. Ak by bol iba Bohom, ale nebol by s-nami, nemohol by byť Pánom sveta a dejín, jeho spása by nám bola cudzia a vlastne by nás ani nezaujímala.

Svojho času Cirkev bojovala s kultúrou, ktorá sťažovala prijímať a veriť, že Ježiš Kristus je skutočne s-nami. Bol vnímaný tak veľmi iba ako Boh, že nebol skutočne človekom s nami ľuďmi, nemohol trpieť, plakať, cítiť bolesť fyzickú či duševnú, nemohol nakoniec ani skutočne zomrieť. Dnes si myslím sme na opačnom bode spektra. Dnešná kultúra, ak sa vôbec ešte o Ježiša Krista zaujíma, tak zvyčajne len z toho pohľadu, že bol iba človek, že bol s-nami. To, čo spieva Mária Magdaléna v stále, už vyše 30 rokov reprízovanom muzikály Ježiš Kristus Superstar: A predsa je človek; je len  človek! JE LEN ČLOVEK! Teda je dobre si uvedomiť, že dnešná doba nám kresťanom so svojom kultúrou sťažuje vidieť a veriť, že Ježiš Kristus je aj skutočný Boh. Že on je viac ako iba človek, že On je aj Boh.

Hádam by sme sa my kresťania ani nemali príliš pohoršovať, ani urážať pri týchto nepochopeniach tajomstva Ježišovej osoby, do ktorej upadajú bohužiaľ stále viacerí. Ak sa úprimne zaujímajú o Ježišovu osobu a obdivujú ho ako človeka bez predsudkov a predpojatosti, skôr či neskôr prídu k poznaniu, že On bol nikto viac, ako iba dobrý človek a prorok. Netreba sa ani báť uznania skutočného človečenstva nášho Pána: viac ako ktokoľvek iný veríme, že On bol človekom ako my, i keď bez hriechu; že ako človek poznal strádanie, bolesť, strach, úzkosť, smútok a utrpenie.  Ale my sa nemôžeme zastaviť tu, ako to robia mnohí. Už počas jeho života boli takí, ktorí verili, že bol iba obyčajným mužom či prorokom. Ježiš však od svojich učeníkov vyžadoval viac: A vy, vy čo si myslíte o mne? Kto som ja?

Na túto Pánovu otázku Cirkev už 2000 rokov odpovedá Petrovými ústami: Ty si Kristus, Syn živého Boha, teda inak povedané Ty si Boh-s-nami. Ale mohli by sme namietať. My ho nestretávame, ani nevidíme. On bol Bohom-s-nami len pre Máriu, Jozefa, svojich apoštolov a súčasníkov. Bol ním od svojho narodenia v betleheme až po svoje ukrižovanie a pochovanie. Ale pre nás?  Áno, aj pre nás je Boh-s-nami. Nepovedal snáď náš milovaný Pán pred svojim Nanebovstúpením: Nebojte sa! Ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta? Nepostavil si natrvalo príbytok medzi nami?

Dnes je nedeľa. My kresťania počas každej nedele oslavuje Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ježiš vstal z mŕtvych a preto je stále s-nami. Novým spôsobom ako počas svojho pozemského života, spôsobom duchovným, sviatostným, ale za to nie menej reálnym.

Usilujme sa o istotu v tejto najzákladnejšej pravde viery. Ak budeme mať túto istotu, našou odpoveďou bude to, čo Pavol zvolal v jednom výbuchu svojej radosti: Ak je Boh s nami, kto je  proti nám? Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Pavol odpovedá, že nič nás nemôže odlúčiť od Kristovej lásky: „ani súženie, ani úzkosť, ani prenasledovanie, ani hlad, ani nahota, ani nebezpečenstvo, ani meč, ani smrť, ani život, ani anjeli, ani iné mocnosti, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (Rim 8,35.38-39). Bohatý zoznam. Ak by sa nám zdal nekompletný, môžeme ho doplniť o naše prekážky. Pozorujme beh nášho života a na jeho povrch vynášajme obavy, ktoré sa v ňom zahniezďujú: smútky, strachy, komplexy, neprijaté telesné vady, morálne zlyhania, zranenia. To všetko nám bráni, aby sme všetko pokojne prijali a vystavili myšlienke, že Boh nás miluje. Čo všetko chce v mojom živote nado mnou zvíťaziť? Po opakovanom prijatí a stretnutí Božej lásky, by sa v nás mala zrodiť prvá prirodzená reakcia: dojatie a vďačnosť. Ak ich cítime, je to najkrajší dar pre nášho Pána, lebo je znakom otvorenia sa našej bytosti pre Neho.

Najväčším nebezpečenstvom, ktoré zakúšajú nábožní ľudia je zredukovanie viery na rad rituálov a formuliek, ktoré možno opakujú s puntičkárskou presnosťou, ale mechanicky a bez vnútornej účasti celého vnútra a vlastného bytia. Niečo, čo prorok Izaiáš vyjadril slovami: Tento ľud si ma ctí slovami a perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa.  

Blížiace sa Vianočné sviatky sa môžu stať pre nás privilegovanou príležitosťou na novú skúsenosť živej viery. Bohužiaľ dnešný sekularizmus vyprázdňuje aj Vianoce z ich posvätnej povahy a atmosféry hlbokého tajomstva pred božským, a redukuje ich iba na očarujúce sviatky a okúzľujúcu atmosféru. Ale čo je horšie: okúzľujúce a očarujúce len v zmysle prirodzenom a nie nadprirodzenom: hovorí sa len o sviatkoch rodinných hodnôt a bohatých tradícií, o sviatkoch zimy a zimného slnovratu, o mágii vianočného stromčeku atď...

Veľmi napomáha tejto obnovenej skúsenosti viery vianočné ticho. Liturgia tiež zahaľuje Narodenie Spasiteľa tichom: tak to vyjadruje najslávnejšia vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc. Prežime cez Vianoce to žalmistovo: Zastavte sa a spoznajte, že ja som Boh! Matka Božia je pre nás neprekonateľným vzorom tohto vianočného ticha. Písmo hovorí, že Mária zachovávala všetky tieto veci vo svojom srdci a premýšľala o nich. Máriino vianočné ticho ale nie je jednoduché mlčanie. Je to úžas a klaňanie sa. Je to nábožné ticho! Mária ako prvá kontemplujúc Ježiška v jasliach, sa obrátila k Bohu hymnom ticha! Tak to vyjadruje cirkevný otec sv. Gregor Naziánsky. Vianoce skutočne bude sláviť ten, kto spolu s Máriou aj dnes s odstupom stáročí spočinie pred Spasiteľovými jasľami na kolenách, v adorácii a nábožnom mlčaní!    

Ježiš Kristus je stále Emmanuel, Boh-s-nami, ale pre nás sviatostným spôsobom, čo neznamená, že menej reálnym. Teraz počas slávenia svätej omši sa stáva prítomným medzi nami a snami, stáva sa dokonca naším pokrmom. Pýtame sa teraz spolu so žalmistom: Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? Žalmista odpovedal:  Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté. My snáď nemáme ruky nevinné a srdce čisté, aby sme sa mohli sami od seba priblížiť k Pánovmu oltáru, ale chceme sa opierať s dôverou jeho nesmierne milosrdenstvo voči nám, a ponúknuť mu svoje pokorné a ľútosťou naplnené srdce, ktorým On iste nepohrdne.  Amen.

o. Peter Mášik, farár

Späť na kázne | | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk